Tentokrát vám prinášame príbeh osamelej matky s dvoma synmi, ktorej identitu vám úplne neprezradíme. Rozhodla sa tak sama jednorodička, pre vlastné bezpečie, my to budeme rešpektovať. Kvôli ochrane súkromia sme jej pre účely tohto textu zmenili meno. Všetky ostatné informácie v príbehu sú však pravdivé.

Ilustračná fotografia. Zdroj: Canva.sk
„Veľmi by ma bavilo robiť predavačku,“ povedala Ivana – jednorodička z košického útulku pre rodiny s deťmi. S dvoma synmi, päť a sedemročným, tam žije už rok a pol. Napriek tomu, že sa snaží, prácu sa jej nájsť nedarí. Starší syn býva počas školského roka často chorľavý, mladší chodil na pár hodín do škôlky.
Osamelá matka s dvoma malými deťmi je pre zamestnávateľov neflexibilnou príťažou – v práci vie byť len doobeda alebo do práce nečakane prísť nemôže, pretože jej nemá kto pomôcť s chorými či zranenými deťmi. „A kde by som ich nechala teraz v lete? Nemajú nikoho len mňa,“ povedala.
Sama s deťmi, bez opory od rodiny
Ivana nemala v živote šťastie na rodinu ani na partnerov. Točila sa v bludnom kruhu – problémy s dlhmi a alkoholom mal jej otec, aj jeden z expartnerov. Pil, hral automaty, „dennodenne ma psychicky a fyzicky týral,“ povedala otvorene. Obaja chlapci majú iných otcov, no ani jeden z nich sa o deti poriadne nezaujíma. Oporu, bohužiaľ, nemá ani v svojej mame, tá je umiestnená v špecializovanom zariadení. Pre problémy s cukrovkou jej museli amputovať obe nohy, potrebuje každodennú zdravotnú starostlivosť.
Od agresívneho partnera odišla potom, čo prišiel o prácu. Na rok ju s deťmi uchýlili v bezpečnom ženskom dome v Prešove, v roku 2024 sa presunula do košického útulku, kde žije dodnes. So synmi majú v útulku k dispozícii malú garsónku s vlastnou kuchynkou a kúpeľňou. S ostatnými mamami, ktoré v útulku tiež žijú, sa poznajú, občas sa porozprávajú, poradia si. Každá má toho na pleciach až-až. Dokopy ich tam žije asi 20.
Nájsť si zamestnanie je prioritou aj snom
„Poberám príspevok v hmotnej núdzi, prídavky na deti a náhradné výživné na svojho staršieho syna. Spolu je to mesačne okolo 470 eur,“ vypočítala Ivana. Koncom mesiaca už veľakrát nemá z čoho nasýtiť deti a musí si požičiavať. Nájom ju vyjde okolo 160 eur, potraviny na mesiac pre troch ľudí okolo 150 eur, tretina z toho ide na hygienu a drogériu. Škola a škôlka vyjdú okolo päťdesiatky, k tomu nejaké lieky, keď jeden z chlapcov ochorie.
Najčastejšie šetrí na oblečení, drogérii a na potravinách. „Drogériu a potraviny kupujem najlacnejšie, aby mi to vyšlo na celý mesiac. Lacnejšie potraviny sú však menej zdravšie,“ povedala. Oblečenie väčšinou nekupuje, nezostávajú jej naň peniaze. Zoberie ho zo skladu v útulku. Je to síce obnosené, no chlapcom to zatiaľ stačí.
„Nikdy som nebola zvyknutá žiť v hmotnej núdzi,“ povedala. Verí, že od septembra sa jej situácia zlepší, do školy pôjde už aj mladší syn. Myslí si, že jej šance nájsť si prácu sa tým zvýšia. „Mojím hlavným cieľom je nájsť si zamestnanie a začať si šetriť peniaze, aby som neskôr z útulku u DORKY mohla odísť a osamostatniť sa,“ zamyslela sa nad svojimi predstavami o blízkej budúcnosti.
S ich realizáciou jej v centre DORKA pomáha pridelená sociálna pracovníčka Nikola Kardasová. Pomáha jej reagovať na pracovné ponuky, napísať životopis, vybaviť veci na úradoch či pre deti v škole. Nezisková organizácia DORKA zabezpečuje komplexné sociálne služby pre rodiny s deťmi a pre mladých dospelých z detských domovov v štyroch mestách – okrem Košíc v Prešove, Rožňave a vo Zvolene.
Budúcnosť pre rodiny
Ivana so synmi sú ďalšou zo sto jednorodičovských rodín, ktorým od novembra 2024 pomáhame s Nadáciou Slovenskej sporiteľne formou pravidelného mesačného príspevku vo výške 100 eur počas jedného kalendárneho roka.
„Vďaka týmto peniazom som mohla deťom kúpiť všetko potrebné do školy – zošity, perá, aktovky aj prezuvky. Mohla som im zaobstarať teplé zimné bundy, topánky a oblečenie, ktoré by sme si inak nemohli dovoliť. Keď boli choré, nemusela som rozmýšľať, či si môžem dovoliť lieky. A čo je pre mňa ako mamu veľmi dôležité – mohli sme si občas dopriať aj niečo pre radosť. Napríklad knižku, farbičky, alebo ísť s kamarátmi na zmrzlinu,“ vymenovala nám Ivana.


