Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania pre samosprávy

• Partnerské mestá: Banská Bystrica, Nové Zámky, Poltár 

Prečo sme sa rozhodli pozrieť na inkluzívne vzdelávanie optikou samosprávy?

V Nadácii pre deti Slovenska realizujeme od roku 2018 program zameraný na podporu inkluzívneho vzdelávania v školách po celom Slovensku s názvom Kto chýba?. V základných školách funguje program pod názvom Škola inkluzionistov, v materských školách zas pod názvom Inkluškôlky. Cieľ je vždy rovnaký – podpora vzdelávania všetkých detí bez rozdielu v bežných triedach a školách. Prostredníctvom vzdelávania a sprevádzania vedenia škôl, ich pedagógov, pedagogičky, odborníkov a odborníčky, pripravujeme školy na prijatie detí so zdravotným znevýhodnením a/alebo špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do funkčného výchovno-vzdelávacieho procesu. Školy sú tak časom pripravené prijať, rozvíjať a vzdelávať každého, kto to potrebuje. Často sa však stretávame s tým, že dôležitými aktérmi miery inklúzie a exklúzie tej ktorej materskej či základnej školy sú ich zriaďovatelia.

V roku 2021 sme sa preto rozhodli zistiť, aké možnosti majú v tejto oblasti samotné samosprávy. Urobili sme tak prostredníctvom projektu s názvom Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania: Podpora inkluzívneho vzdelávania v Banskej Bystrici, Nových Zámkoch a Poltári. K projektu sme pristupovali optikou lokálnych komunít, ktoré tvorí široké spektrum aktérov. Jedným z najdôležitejších sú, samozrejme, samotné mestá ako zriaďovatelia materských a základných škôl, ale aj ako poskytovatelia rôznych služieb. Ide napríklad o sociálne služby či voľnočasové zariadenia pre deti a mladých ľudí. Do projektu sme ale zapojili aj súkromných alebo cirkevných zriaďovateľov materských a základných škôl.

Akýkoľvek zriaďovatelia totiž môžu školy, ktoré v rámci mesta pôsobia, významne podporiť na ich ceste k inklúzii. Môžu im napríklad vytvoriť materiálne zázemie, podporiť fungovanie inkluzívneho tímu aj jeho personálne zloženie, alebo dokonca zabezpečiť spoluprácu viacerých škôl pôsobiacich v rámci komunity. Zároveň v lokálnych komunitách pôsobia ďalší aktéri, ktorých spolupráca môže významne prispieť k rozvoju inkluzívneho vzdelávania – rodičia či mimovládne organizácie, ktoré sa venujú deťom a mladým ľuďom s rôznymi znevýhodneniami alebo sociálne vylúčeným skupinám. Taktiež sú tu organizácie, ktoré
vytvárajú voľnočasové aktivity pre deti a mladých ľudí, a mnohí iní.

Banská Bystrica, Nové Zámky a Poltár

Samosprávy, s ktorými sme sa do inkluzívneho strategického plánovania pustili – Banská Bystrica, Nové Zámky a Poltár – predstavujú rôznorodé prostredia. Tak z pohľadu veľkosti ako aj špecifickosti z hľadiska národnostného a etnického zloženia obyvateľov a obyvateliek, alebo geografickej polohy. Môžu byť inšpiráciou pre ďalšie slovenské mestá. Tieto tri samosprávy majú v roku 2023 vo svojej zriaďovateľskej kompetencii celkovo 19 základných a 36 materských škôl. V Banskej Bystrici a Nových Zámkoch pôsobia aj súkromní zriaďovatelia – ide o štyri súkromné základné školy, tri cirkevné základné školy a 18 materských škôl.

V týchto mestách sme sa zamerali na zisťovanie potrieb a sieťovanie aktérov, ktorí môžu prispieť k lepšej realizácii inkluzívneho vzdelávania na úrovni materských a základných škôl.

Hlavné cieľové skupiny: 

• samosprávy (zriaďovatelia)
• základné a materské školy 
• rodičovská komunita 
• mimovládne organizácie 

Naša spoločná vízia

Ako sa píše v materiáli Národný program rozvoja a výchovy a vzdelávania – Učiace sa Slovensko, vzdelávacie príležitosti by mali byť celoživotne dostupné pre každého a každú z nás. Túto dostupnosť je možné zabezpečiť rovným prístupom k vzdelávaniu a v prípade potreby aj opatreniami na vyrovnávanie šancí so zreteľom na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, sociálne vylúčených spoločenstiev a deti so zdravotným znevýhodnením, a to systémom celodenného výchovného pôsobenia v základných školách. Riaditelia a riaditeľky, ktorí sa rozhodnú integrovať deti so špecifickými vzdelávacími potrebami do bežných škôl a tried, stále narážajú na slabú podporu zhora, nedostatok financií na zabezpečenie napĺňania rôznorodých vzdelávacích potrieb žiakov či absenciu metodického vedenia a ďalšieho vzdelávania.

Nedostatočný je aj počet asistentov a asistentiek, psychológov a psychologičiek, špeciálnych pedagógov či pedagogičiek, ale aj iných odborníkov a odborníčok v školách. V predchádzajúcich rokoch bola individuálna integrácia implementovaná bez
náležitej prípravy. Zaviedla sa bez potrebnej metodickej prípravy učiteľov a učiteliek, s nedostatočným zohľadnením počtu integrovaných detí v triedach, bez efektívnej podpory odborného podporného systému a bez priamej podpory v triede prostredníctvom asistentov a asistentiek. K tomu sa ešte v súvislosti s integrovaným vzdelávaním zvýšila školám byrokratická náročnosť. To všetko má až príliš často za následok neuspokojivý dej integrácie, preťaženosť učiteľov a učiteliek, ale aj výslednú nespokojnosť detí, rodičov aj pedagogického zboru.

Chceme, aby každé dieťa a každý mladý človek poznali pocit spojenia so svojím mestom a slobodu byť samými sebou. To aj napriek tomu, že existuje veľa faktorov, ktoré môžu prispieť k ich pocitu odpojenia od vlastnej komunity. Kultúrne rozdiely, sexuálna identita alebo chudoba by nemali ovplyvňovať to, ako sa deti a mladí ľudia cítia v školskom systéme. Práve inklúzia ponúka vzťah založený na dôvere, načúva potrebám jedincov aj spoločnosti.

Hlavné aktivity projektu v bodoch

• východisková situácia samospráv – audit prístupu k inkluzívnemu vzdelávaniu a mapovanie aktérov
• zisťovanie potrieb a bariér inkluzívneho vzdelávania – interpretácia východiskových situácií, realizácia fokusových skupín
• podpora inkluzívneho vzdelávania v ZŠ – 3 workshopy pre základné školy
• podpora inkluzívneho vzdelávania v MŠ – 3 workshopy pre materské školy  
• tvorba stratégií pre samosprávy – konzultácie s kľúčovými aktérmi
• publikácia – skúsenosti a možnosti samospráv 
• jednodňová konferencia – predstavenie Stratégie na podporu inkluzívneho vzdelávania

Prehľadné videá: Čo trápi školy a ich zamestnancov a zamestnankyne v týchto troch mestách?

Ako sme tvorili samotnú stratégiu

Dôležitým zdrojom pre tvorbu stratégií boli fokusové skupiny. V spolupráci s jednotlivými samosprávami sme zorganizovali stretnutia so zástupcami a zástupkyňami materských aj základných škôl, neziskových organizácií, rodičov detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami aj samotnej samosprávy. Na týchto stretnutiach v roku 2022 sme sa pozreli na vtedy aktuálny stav inkluzívneho vzdelávania na lokálnej úrovni a reálnu implementáciu už existujúcich politík na úrovni materských a základných škôl.

Spoločným základom, ktorý sme pri tvorbe jednotlivých stratégií zohľadňovali, bol štátny rámec vzdelávania (k obdobiu, keď stratégie vznikali, teda od júna do novembra 2022), teda strategické dokumenty SR v oblasti štátnej školskej politiky. Pri príprave stratégie sme sa snažili zachytiť aj regionálne, respektíve miestne špecifiká, ktoré vychádzali z príslušných koncepčných dokumentov.

4 inšpiratívne príklady dobrej inkluzívnej praxe zo slovenských miest:

• BRATISLAVA: Učitelia a učiteľky zo ZŠ Vrútocká by mali špeciálne pedagogičky najradšej aj na etike a na telesnej

• BRATISLAVA: Samosprávy môžu, hoci s obmedzenými zdrojmi, podporiť víziu o tom, ako má vyzerať inklúzia v školskej praxi

• ZVOLEN: Mesto priateľské deťom zakladá mládežnícky parlament. Bude poradným orgánom samotného vedenia mesta

• KOŠICE: Predchádzaniu konfliktov v triedach sa na ZŠ Drábova venujú okrem podporného tímu aj rovesnícki mediátori

Projekt “Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.