V pondelok 9. marca 2026 sme v spolupráci so Základnou školou na Sitnianskej v Banskej Bystrici zorganizovali konferenciu nového vzdelávania. Priamo v priestoroch školy sa stretlo približne 90 učiteľov a učiteliek pôsobiacich v školách v regióne Banská Bystrica – Brezno.
Mali sme tri hlavné ciele: 1. podporiť ich porozumenie kurikulárnej reformy a potrebe modernizovať proces výučby, 2. posilniť ich kompetencie v oblasti hodnotenia žiactva a tvorby inkluzívneho prostredia, 3. načrtli sme aj výzvy a nástrahy využívania umelej inteligencie vo vzdelávaní. Veríme, že vďaka odborným kapacitám, ktoré sa vystriedali na pódiu, odišli účastníčky a účastníci domov posilnení – o motiváciu, o pochopenie či o porozumenie situácie v slovenskom školstve.
Na konferencii to vyzeralo napríklad takto:
Od preberania učiva k učeniu sa
„Kurikulum nie sú len učebné osnovy“, povedal počas svojej prednášky Štefan Porubský z Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Kurikulum podľa neho zahŕňa celé spektrum vecí – spôsob, ako sa deti učia, ako škola funguje, akým hodnotám verí a aké tam panujú vzťahy. „Ak má nejaké dieťa rado matematiku, z 99 percent je to kvôli človeku, ktorý ten predmet učí. Tomu sa hovorí skryté kurikulum,“ dodal.
Prítomným učiteľom a učiteľkám z banskobystrických škôl sa počas jednej hodiny snažil na rôznych príkladoch vysvetliť, prečo je nová školská kurikulárna reforma taká dôležitá a prečo potrebujeme systematicky organizované kurikulum ministerstvom vymeniť za interpretačné kurikulum v kompetencii každej školy. Prečo potrebujeme zapamätávanie si informácií vymeniť za vedenie o tom, čo, prečo a ako funguje. Prestať sa sústrediť na obsah, ale zaostriť na formu, ktorá je nástrojom obsahu. V neposlednom rade, potrebujeme ploché poznanie štruktúr vednej disciplíny nahradiť poznaním štruktúry sveta prostriedkami vedy.
PS: Vedeli ste o tom, že vo Fínsku, Estónsku aj v Poľsku je prvý stupeň základnej školy o čosi dlhší ako ten druhý? Žiactvo na ňom trávi až šesť rokov, v porovnaní s našimi štyrmi rokmi. Vďaka zavádzaniu troch vzdelávacích cyklov s dôrazom na rešpekt k vývinovým potrebám detí sa k nim aspoň o kúsok priblížime. Prvý stupeň bude oficiálne päťročníkový.
O sociálnej klíme a inklúzii
„Musia naozaj všetky deti v triede nájsť na slepej mape všetky štáty Ázie? Alebo je to pre väčšinu z nich cesta k zlyhaniu? Kedy zohľadňovať špecifiká niektorých detí a kedy nie?“ pýtala sa sústredeného učiteľského publika na konferencii Katarína Vančíková, ktorá tiež pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Učiteľom a učiteľkám porozprávala o tom, ako môže vyzerať škola či trieda, ktorá je miestom pre všetky deti – kde dospelí vnímajú a dokážu reflektovať jedinečnosť každého dieťaťa. Zároveň zdôraznila, že inkluzívna trieda je viacvrstvový priestor, ktorý tvorí množstvo faktorov: rovesnícka dynamika, súdržnosť medzi žiactvom ale aj s dospelými či prežívanie hodnoty samých seba. Vplýva však na ňu aj učiteľská práca s časom, materiálne vybavenie a priestory školy. Posledné dva faktory, bohužiaľ, samotní učitelia a učiteľky často ovplyvniť nevedia. To, čo však majú vo vlastných rukách, je už spomínané skryté kurikulum.
Formatívne hodnotenie nie je módny výstrelok, na svete je to bežné už od 70. rokov minulého storočia
Najviac rozruchu a šumu bolo v publiku počuť počas prednášky odborníka na vzdelávanie Vladimíra Burjana. Ten totiž na konkrétnych príkladoch ukázal, ako môžu učitelia a učiteľky pri hodnotení založenom na nesprávnych postupoch sabotovať nielen svoje učiteľské úsilie, ale aj svoje žiactvo. Hodnotenie, ktoré učiteľ alebo učiteľka deťom v škole dajú, totiž nie je len ich vizitkou, ale aj vizitkou dospelého.
Jedna z jeho najdôležitejších pripomienok bola citácia školskej legislatívy, konkrétne metodického pokynu č. 22/2011 o hodnotení žiactva, v ktorom je uvedené, že: „hodnotenie preukázaného výkonu žiaka v príslušnom predmete nemôže byť znížené na základe správania žiaka“. Množstvo učiteľov a učiteliek však podľa neho, bohužiaľ, takto svoje žiactvo hodnotí. Jedným z príkladov je päťka z predmetu za zabudnutú/ neurobenú domácu úlohu. „To však nevyjadruje nevedomosť z predmetu, je to trest,“ uviedol Burjan s tým, že to nie je v poriadku.
Zdôraznil tiež, že aj Školská štátna inšpekcia opakovanie upozorňuje na problémy so spätnou väzbou pri hodnotení. Problém v známkovaní vidí predovšetkým v tom, že každý učiteľ a každá učiteľka hodnotia inak. Hodnoteným aktivitám dávajú rôznu váhu, odlišne a často nesprávne prevádzajú známky na percentá, niektorí poskytujú, iní zase vôbec neposkytujú opravné termíny a písomky, alebo v písomkách kladú obsahovo nevhodné otázky (napríklad: Ktorá je najstaršia slovenská univerzita? Nie, Academia Istropolitana to nie je.). Líši sa aj učiteľská miera informovania žiactva pred hodnotením konkrétnych aktivít či postupy súhrnného hodnotenia na konci školského roka.
Za prínosné preto považuje orientovať sa na hodnotenie zručností a spôsobilostí, kvality vedomostí a hĺbky porozumenia, ale aj schopností objavovať, premýšľať a tvoriť. Okrem známok môžeme využiť iné, teda formatívne hodnotenia – slovné, ale aj sebahodnotenie či rovesnícke hodnotenie.
3x v skratke
Poobedňajší program pre učiteľov a učiteľky pozostával z troch blokov:
- Tému regulácie digitálnych technológií v detských a mládežníckych rukách nám predstavila Denisa Skalošová z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM). Jej prezentáciu s názvom Svietiace deti, o ktorú sa s nami podelila aj v Banskej Bystrici, si môžete pozrieť na Youtube TU.
- Prednášku o tom, akého učiteľa/ akú učiteľku potrebujeme v školách v 21. storočí a či ich vôbec budeme potrebovať si pre publikum pripravila Petra Fridrichová z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM). Aj túto prezentáciu nájdete na Youtube TU.
- Ako posledný sa publiku prihovoril Ivan Altman, ktorý má na Základnej škole Sitnianska, kde sa konferencia odohrala, na starosti digitálnu transformáciu školy. K nej škola pristúpila z 3 základných dôvodov:
- Zmeny v obsahu a cieľoch vzdelávania si vyžadujú nové prístupy k výučbe.
- Žiaci a žiačky vyrastajú v digitálnom prostredí, ktoré formuje ich spôsob myslenia a učenia.
- Dnes už nie je problémom prístup k informáciám, ale schopnosť sa v nich orientovať.










