2/3 Na slovíčko s mentormi Spojme hlavy: O hľadaní riešení problémov mimo zaužívaných postupov

Ako sa vodí budúcim komunitným lídrom od 15 do 25 rokov, ktorí spolu s nami spojili hlavy a pustili sa do revitalizácie, budovania, stavania aj záhradkárčenia vo svojich komunitách? Opýtali sme sa troch odborníčok a mentoriek, ktoré ich na ceste do cieľa sprevádzajú. Zavítajte s nami do online priestoru, do Serede aj do Červeníka, ďalekých Margecian, Klenovca aj do Riečky.

Aneta Chlebničanová: Keď je výstup projektu kvalitnejší, ako bol jeho zámer

Okrem toho, že je senior expertkou v Nadácii pre deti Slovenska, v Škole u Filipa, ktorú navštevuje 200 detí, má na starosti rozvoj školy na pozícii riaditeľky školy. V projekte Spojme hlavy je Aneta Chlebničanová mentorkou mladého komunitného lídra z Košíc, Michala Fecka. Jeho projekt s názvom PIXI je zameraný na pomoc študentom stredných a vysokých škôl v samovzdelávaní – vytvára totiž platformu nabitú informáciami a tipmi pre praktické zručnosti. V hre sú predovšetkým webináre a edukatívne videá s nosnou témou – sebarozvoj, ktoré nesú názov Pixi Talks.

Ovplyvnila realizáciu jeho projektu pandémia koronavírusu? „Michal bol pripravený,“ hovorí jeho mentorka Anet. Koronakríza mu skomplikovala akurát vzdelávacie livestreamy pre mladých ľudí – plán vysielať s hosťami priamo zo štúdia musel odložiť bokom a aj oni sa museli do diskusie zapojiť akurát tak zo svojich obývačiek alebo pracovní.  Keď sme sa Anet pýtali, z čoho mal Michal pri praktickej časti projektu obavy, hovorí, že žiadne nemal. „Cítil skôr rešpekt pred odborníkmi a témami, s ktorými na nich pracoval. Zväzovala ho zodpovednosť,“ vysvetľuje mentorka.

Anet tvrdí, že Michal od začiatku vedel, čo chce a spolu pracovali už len na tom, ako to dosiahnuť. Konzultovali scenáre, témy aj samotné otázky pre respondentov-odborníkov, ktorých Michal vo webinároch spovedal. Livestreamov, kde odovzdávali mladým svoje vedomosti, sa navyše zúčastňovali bez nároku na honorár. Anet to považuje za veľmi peknú myšlienku a nazýva to dobrovoľníctvom expertov. „Mám pocit, že v Michalovom prípade je samotný výstup projektu krajší, ako bol jeho zámer. Som neskutočne rada, že som Michalovou mentorkou. Inšpiruje ma,“ hovorí Anet.

Michala čakajú do ukončenia projektu ešte dva livestreamy s odborníkmi, držíme mu preto palce!

Pozrite si Michalov Pixi Talks so psychológom Alešom Bednaříkom o tom, čo nás robí nešťastnými.

Jana Pavlíková: Aj veľká zmena projektu môže byť nakoniec prospešná

Janka sa venuje ochrane prírody, krajiny a životného prostredia – jej doménou je rozmanitosť. Keď pomoc potrebujú stromy, ktoré chce mesto vyrúbať, objaví sa na scéne, neotáľa však ani vtedy, keď pomoc potrebujú živočíchy alebo naše rieky. Vyzná sa v procesoch povoľovania všelijakých stavieb a poradiť vie aj pri plánovaní verejných priestranstiev a pripomienkovaní územných plánov v mestách aj na dedine. V projekte Spojme hlavy je mentorkou dvoch mladých komunitných lídrov – Emila Ješka z Červeníka a Veroniky Repiskej zo Serede. Ich projekty sú zamerané na zmenu podoby verejných priestorov – zatiaľ čo Veronika vytvára čosi ako komunitnú záhradu, Emil revitalizuje verejný priestor v centre obce.

Pre charakter ich projektov by sa mohlo zdať, že to s ich realizáciou počas pandémie nebude až také zlé, „ale pandémia nám všetkým, Emilovi aj Veronike, do istej miery sťažila komunikáciu s verejnosťou, ale aj s autoritami,“ vysvetľuje mentorka Janka.Množstvo aktivít, ktoré by boli za bežných okolností, keď sa mohli ľudia stretávať bez obmedzení, normálne, trvali oveľa dlhšie. Napríklad obyčajné stretnutie na úrade.

Janka, podobne ako predtým Anet, hovorí, že ani jeden z jej zverencov nemal zo začiatku z projektu obavy, skôr boli plní očakávaní. Zneistilo ich však to, že veci pre koronakrízu nejdú tak hladko, ako si predstavovali. „Emil mal aktivity od začiatku detailne premyslené, spoluprácu so samosprávou mal dohodnutú. Veronike sa veci priebežne komplikovali, pociťovala skôr sklamania ako obavy. Obom sa niektoré veci v projekte zmenili, ale ciele majú nastavené reálne, s ohľadom na rozpočet,“ ozrejmuje situáciu Janka.  

Vo Veronikinom projekte sa zmenila samotná lokalita realizácie projektu, od toho sa odvíjajú aj ďalšie zmeny v projekte. Hlavnou prekážkou bol zámer župy s priestorom, kde chcela Veronika vytvoriť komunitnú záhradu. Podľa Janky to však môže byť na prospech veci. „Jej komunitná záhrada bude nakoniec v škole a ak sa podarí zapojiť do jej plánovania aj fungovania samotné deti, môže to byť veľmi fajn,“ myslí si mentorka. Obaja sa tak pomaly približujú k cieľu.

Mária Radváková: Pandémia koronavírusu = projektová rýchloškola

Skúsenosť v logistike a IT sektore ju priviedla k štúdiu medzinárodných vzťahov a následne k práci humanitárnej pracovníčky v Tanzánii, Pakistane, Afganistane, Gruzínsku, na Ukrajine a v Grécku. Dnes sa v rodnom Humennom venuje posilňovaniu občianskej spoločnosti a participácii občanov na rozhodovaní o veciach verejných, je tiež konzultantkou pre neziskové organizácie a tiež mentorkou, napríklad v našom projekte Spojme hlavy pre mladých komunitných lídrov. Mentoruje Lauru Ursínyovú z Riečky, Erika Gajdoša z Margecian a Natáliu Hruškovú z Klenovca.

Cieľom Laurinho projektu s názvom Cestou necestou – cestovateľské kino s degustáciou v obci Riečka v Banskobystrickom kraji je navrátiť a podporiť súdržnosť obyvateľov a znova naštartovať spoločenský život v obci. „Je to skvelý nápad – zorganizovať posedenia obyvateľov s cestovateľmi a ocitnúť sa tak vďaka ich rozprávaniu na zaujímavých miestach aj bez cestovania. Pandemická situácia nám síce všetkým obmedzila cestovanie, no cestovať a zároveň aktivizovať ľudí pri rozprávaní o iných krajinách, a ešte k tomu aj ochutnať typické jedlá z krajín, o ktorých cestovatelia porozprávajú, je teraz naozaj na nezaplatenie,“ hovorí mentorka Mária. Laura tiež zvažuje vytvoriť akési dielničky, v ktorých by si účastníci cestovateľského kina skúsili, samozrejme pod dozorom profesionálneho šéfkuchára, tieto jedlá aj navariť. „Projekt má ambíciu spraviť z týchto stretnutí v spolupráci s miestnou samosprávou a ďalšími obyvateľmi tradíciu,“ dodáva Mária.

Erikov projekt s názvom Spoločenské využitie parku Fajnôt v obci Margecany je zameraný na zatraktívnenie parku pri miestnej železničnej stanici. „Cieľom je zrevitalizovať ho pre chvíle aktívneho oddychu pre obyvateľov obce, cestujúcich či prestupujúcich, ktorí čakajú na vlak, môže však slúžiť aj škôlkarom a žiakom z blízkej základnej školy pre vyučovanie v prírode a rovnako pre trávenie voľného času. Park je v centre mesta a v jeho blízkosti je aj autobusová stanica,“ ozrejmuje mentorka. Nové lavičky, stoly a stoličky s hracím priestorom pre šach s QR kódom, vďaka ktorému sa dostanete k časovaču aj k pravidlám, ak by ste si neboli istí, ako sa šach hrá, alebo sa to pri čakaní na vlak chceli náhodou naučiť – to všetko si budete môcť sami pozrieť a vyskúšať už pri vašich najbližších cestách do Margecian. 

Erik Gajdoš v Parku Fajnot v Margecanoch, ktorý v rámci svojho projektu revitalizuje.

No a Natáliin projekt Terapia tvorením pre obec Klenovec vznikol na základe nízkej ponuky aktivít pre obyvateľov a zároveň nízkej angažovanosti samotných obyvateľov v obci. Séria štyroch pravidelných kreatívnych stretnutí, každé z nich so špecifickým zameraním na patchwork, háčkovanie, pletenie z papiera a pletenie z prútia, budú primárne určené pre vekovú skupinu od 19 do 99 rokov. Vítané však sú aj deti a tínedžeri. Cieľom je, aby obyvatelia  Klenovca – účastníci projektu – získali nové zručnosti a posilnili pritom svoje vzájomné vzťahy.  

Pandémia koronavírusu rôznym spôsobom narušila a upravila plány aj týmto trom mladým komunitným lídrom. „Paradoxne však koronakríza pôsobí aj ako projektová rýchloškola – od samého začiatku pripravuje organizátorov projektov na to, že situácia sa môže vždy ľahko a rýchlo zmeniť, cibrí ich flexibilitu, kreativitu aj rozmýšľanie a núti ich hľadať riešenia problémov mimo zaužívaných postupov,“ hovorí Mária Radváková.

Do poslednej chvíle čakali, ako sa vyvinú protipandemické opatrenia, aby mohli projekty naplno rozvinúť  v praxi. „Na komunitnej úrovni nie je nič dôležitejšie, ako sa stretávať a komunikovať spolu o živote v obci či v meste – preto majú projekty tohto druhu všade veľký význam,“ uzatvára naše Na slovíčko s metormi Mária. 

Držíme vám palce, mladí komunitní lídri.

Projekt ‘Mladí komunitní lídri’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Prečítajte si: 1/3 Na slovíčko s mentormi Spojme hlavy: Ovplyvnila koronakríza projekty mladých komunitných lídrov?