3. článok zo série príkladov dobrej praxe pre samosprávy a školy v oblasti podpory inkluzívneho vzdelávania na Slovensku
Od roku 2021 spolupracujeme v rámci tvorby strategických materiálov pre inkluzívne vzdelávanie s troma samosprávami – Banská Bystrica, Nové Zámky a Poltár. Téme inkluzívneho vzdelávania sa však venujeme oveľa dlhšie, od vzniku projektu Škola inkluzionistov v roku 2018. Za ten čas sme mali možnosť nazrieť do fungovania viacerých škôl a miest v regiónoch Slovenska. Po samospráve v bratislavskej Petržalke a Zvolene vám preto ponúkame inšpiráciu z bratislavskej Základnej školy Vrútocká. Napríklad tu si špeciálne pedagogičky občas s učiteľmi a učiteľkami vymenia úlohy a preberú zodpovednosť za vyučovanie. A všetci sú s tým v pohode.
Základná škola Vrútocká 58 – píše sa na tabuli na oranžovej stene budovy rovno nad stoličkovým výťahom pre zdravotne znevýhodnených návštevníkov a návštevníčky školy. Výťah razom mizne z dohľadu, keď okolo neho dolu schodmi prefrčí húf detí. Oveľa pomalším a rozvážnejším tempom ich nasleduje pani učiteľka. Vreskot v sekunde ustane, pred školou totiž stretnú inú pani učiteľku – na materskej dovolenke. Kočíkuje spiace bábätko. Šuškajúc sa zdvorilo pozdravia, kde-tu počuť aha, och a jé, až nakoniec rezko vykročia na autobusovú zastávku.
Škola sa nachádza v okrajovej časti bratislavského Ružinova, na Trnávke. Podľa Janky Čerešňovej, školskej špeciálnej pedagogičky a zástupkyni riaditeľa školy pre prvý stupeň, ide o školu menšieho typu. Navštevuje ju do 500 žiakov a žiačok. Trnávka je podľa nej, v porovnaní s inými bratislavskými štvrťami, miestom s vyšším počtom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Okrem toho majú v každej triede približne štyri, niekedy aj šesť detí cudzincov. Na Vrútockú chodia aj žiaci a žiačky pôvodom zo Sýrie, Pakistanu, Vietnamu či z Ukrajiny. Z viac ako 50 ukrajinských detí, ktoré tu pred rokom začali študovať v dôsledku ruskej vojenskej invázie na Ukrajine, tu ku koncu školského roka 2022/2023 zostalo 24 z nich. Aj napriek tomu, že vojna ešte neskončila, mnohé rodiny sa vrátili naspäť, alebo odišli inam. Školu navštevuje aj 72 plne integrovaných detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávací potrebami a zdravotným znevýhodnením. Zatiaľ bez integrácie, ale rizikových žiakov, ktorých Janka spolu so školským podporným tímom už dlhšie pozoruje, je nateraz 15.
Základná škola Vrútocká, zdola i zhora. Zdroj fotografií: Archív NDS
Úniková miestnosť
„Sme atypickou školou pre Bratislavu, ale typickou pre Trnávku,“ povedala Janka s trochou nadsázky. Sedeli sme v jej kancelárii len pár krokov od hlavného vchodu školy. Voľakedy tu ordinovala zubárka. Z vedľajšej relaxačnej miestnosti, ktorá zas predtým slúžila ako odkladací priestor, sa ozývali príjemné zvuky pulzujúcich bubliniek z vodnej lampy. Miestnosť farbila raz do fialova, raz do modra. K tomu sa pridali aj štebot a kvákanie divočiny z reproduktora – akoby sme sedeli pod stromami v dažďovom pralese.
V tejto miestnosti sú vítané všetky deti bez rozdielu. Je to ich bezpečné miesto. Tu môžu len tak byť. Bez požiadaviek na písanie, čítanie či počítanie. Tu môžu uniknúť od toho, čo ich trápi. Aj pustiť slzu. Do únikovej miestnosti môžu prísť žiaci a žiačky aj počas vyučovacej hodiny. Áno, učitelia sú s tým v pohode. „Sami často nemajú zručnosti, ani čas na to, aby s rozrušeným, prípadne plačúcim dieťaťom riešili počas vyučovania osobné problémy. Je pre nich ľahšie pokračovať vo vyučovaní a stabilizáciu dieťaťa nechať na iných. O tú sa postaráme my, školské špeciálne pedagogičky. My im ich potom privedieme späť,“ vysvetlila Janka. Kiežby tam takých miestností mali viac.
Absolútny nepomer
O rozvoj, výchovu a vzdelávanie žiakov a žiačok sa v škole stará viac ako 50 zamestnancov a zamestnankýň. Dvadsaťdva učiteľov a učiteliek vedie rovnaký počet tried na prvom a druhom stupni, o školský klub detí sa zas stará desať Jankiných kolegýň. Školský podporný tím tvorí, vrátane Janky, deväť ľudí – jedna výchovná poradkyňa, tri školské špeciálne pedagogičky, štyri pedagogické asistentky a jeden pedagogický asistent. Bežne pritom pre Vrútockú žiadajú rezort školstva o pridelenie 16 až 18 asistentov a asistentiek. Márne.
„V škole máme aj deti s vážnymi psychiatrickými problémami a rôznymi ťažkými diagnózami. To, že sa v ich triede objaví raz za deň na chvíľu pedagogický asistent, situáciu nezlepší, ani nevyrieši,“ konštatovala s povzdychom Janka. Dodala, že aktuálne v škole nemajú ani školskú psychologičku či psychológa. Na webe školy visí oznam s ponukou práce nielen pre psychológov a psychologičky, ale aj pre učiteľov a učiteľky matematiky, angličtiny a náboženskej výchovy. Pre nedostatok učiteľov na oboch stupňoch sa učenia občas chopí aj Janka. S prvostupniarmi si spoločne užijú telesnú alebo výtvarnú výchovu. Hľadajú aj školskú psychologičku. Dnes ešte nikto nevie, či im v septembri pribudnú noví kolegovia a kolegyne. Janka by si však najviac želala v škole terapeutov. „Tých by sme potrebovali ako soľ. Terapeutická starostlivosť je na Slovensku nedostupná, je veľmi drahá a rodičia si ju často nemôžu dovoliť. Školský psychológ pomôže dieťaťu ranu zalepiť, ale väčšinou ju nevylieči,“ poznamenala Janka metaforou.
Trnávka sa, navyše, stále rozrastá. Pribúdajú tu nové sídliská. „Od roku 2018, keď som do tejto školy nastúpila, sa nám počet žiakov a žiačok zvýšil z 280 na skoro 500. V lete tu budú kolaudovať ďalšie obytné domy. Kam pôjdu do školy deti, ktoré sem prídu bývať?“ pýtala sa Janka. Aj tieto deti budú mať svoje príbehy a problémy, ktoré bude treba počúvať a riešiť.
Janka Čerešňová, školská špeciálna pedagogička a zástupkyňa riaditeľa školy pre prvý stupeň na ZŠ Vrútocká. Zdroj fotografií: Archív NDS
Príklad dobrej praxe č. 1: včasná prevencia školského podporného tímu
Našťastie, na Vrútockej zaviedli jedno efektívne pravidlo – s budúcimi prvákmi a ich rodinami pracujú hneď od zápisu. Školský podporný tím má vždy počas zápisu vytvorenú miestnosť, kde jeho členovia rodičom poskytujú odborné konzultácie. „Boli by ste prekvapení, koľko z nich má o tieto konzultácie záujem,“ hovorila Janka. Ide predovšetkým o rodičov úzkostlivejších detí, alebo tých s narušenými komunikačnými schopnosťami a logopedickými ťažkosťami. Navyše, zápisy do školy sa konajú v apríli, do začiatku školského roka tak zostáva veľa času na to, aby rodičia s deťmi navštívili poradne a centrá prevencie, aby podstúpili diagnostiku a rôzne vyšetrenia. V septembri tak na Vrútockej nezačínajú školský rok s nepopísaným papierom, práve naopak. Už majú zoznam „rizikových detí“, s ktorými môžu individuálne pracovať od prvého dňa v škole. Navyše, rodičia sa časom naučili, že školský podporný tím je tu pre nich kedykoľvek, aj počas školského roka. Zvykli si na to, že školu môžu a mali by v prípade potreby požiadať o pomoc.
Príklad dobrej praxe č. 2: kľúčová je rovnocennosť v tíme
Pre mnohých bude možno zaujímavý prístup základnej školy na Vrútockej ulici k prítomnosti troch školských špeciálnych pedagogičiek na vyučovacích hodinách. Na väčšine škôl sa zrejme interakcia medzi špeciálnymi pedagógmi a deťmi odohráva za zatvorenými dverami kancelárie. Tu je to tak trochu opačne. Nie, na Vrútockej si špeckárky nepomýlili s asistentmi a asistentkami – dobre vedia, že každý a každá z nich zohráva na vyučovaní inú úlohu. Špeciálne pedagogičky si tu však občas s učiteľmi a učiteľkami vymenia úlohy a preberú zodpovednosť za vyučovanie. Individuálne sa vtedy venujú žiakom a žiačkam práve učitelia a učiteľky. Tí vďaka tomu získavajú s deťmi iný kontakt, inú perspektívu a prehľad o tom, ako vyučovanie vnímajú a zvládajú. Naopak, miestne špeciálne pedagogičky tak prichádzajú do kontaktu aj s inými deťmi v triede, môžu si všímať ich správanie, prípadne včas a preventívne odhaľovať riziká. „Funguje medzi nimi taká spolupráca, že učitelia by ich najradšej mali aj na etike a na telesnej,“ smiala sa Janka. Podporu si navzájom dávajú aj na rodičovských združeniach, keď je potrebné riešiť s rodičmi niektorých detí vážne veci.
Otvorená škola
Janka si pochvaľuje spoluprácu s ružinovským Centrom poradenstva a prevencie, ktoré deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia ponúka dva až trikrát do týždňa zadarmo voľný čas v Klube, kde sa môžu hrať a oddýchnuť si. Okrem toho využívajú ich pomoc aj pri riešení vyostrených konfliktov medzi žiakmi a žiačkami. K tým, prirodzene, v tak kultúrne rozmanitom prostredí, z času na čas dochádza.
„Škola nemá byť len o učive, ale aj o zážitkoch,“ reaguje Janka potom, čo jej vymenúvame aktivity, o ktorých sme sa dočítali na internetovej stránke školy. Deti sa s riaditeľom školy podieľajú na tvorbe školského časopisu Vrútockáčik, na jar upratovali okolie svojej školy od odpadkov, privítali tu aj poriečnych policajtov, ktorí chránia vodné toky na Slovensku už cez 70 rokov. Ponuka krúžkov je tiež bohatá – na Vrútockej deťom ponúkajú športovo-turistický, výtvarný aj spevácky krúžok, čitateľský klub či diskusný krúžok.
Byty pre učiteľstvo
Na dotácie na vybavenie viacerých terapeutických miestností alebo na platy pre ďalších asistentov od zriaďovateľa v škole ani nemyslia. Samosprávy, ale aj samotné mestské časti, hospodária pre rôzne minuloročné vládne balíčky, daňové bonusy aj energetickú krízu s oveľa menším rozpočtom než v minulom období. Ešte vo februári 2023 pripomenul starosta Ružinova Martin Chren pre spravodajský portál TASR, že „len daňový bonus ovplyvnil príjmy Ružinova tak, že mu „ubral“ zhruba tri milióny eur“.
Čo sa týka školstva, Ružinov investuje v tomto roku do výstavy dvoch nových základných škôl a do rekonštrukcie a rozširovania kapacít materských škôl. Od budúceho roka totiž prichádza do platnosti povinné predškolské vzdelávanie už aj pre štvorročné deti. Janka v tejto súvislosti spomenula aj možnú rekonštrukciu školy na Vrútockej – jej kapacity by sa síce rozšírili, ale deti by prišli o časť školského dvora pokrytého zeleňou.
Čo si Janka na zriaďovateľovi základnej školy na Vrútockej cení, je spolupráca pri zabezpečovaní nájomných bytov pre pedagogických zamestnancov a zamestnankyne školy. Tí si z učiteľského platu často nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Aby vyžili, niektorí pracujú na jeden a pol úväzku, okrem učenia pôsobia napríklad aj v družine. Na záver nášho stretnutia vyjadrila aj znepokojenie z nového školského zákona, ktorý sa bude od septembra 2023 zavádzať do praxe: „Podľa novej vyhlášky máme v triedach vytvoriť miesto aj pre ležiacich žiakov a žiačky. Ako im dáme všetko, čo potrebujú, keď to dnes nedokážeme zabezpečiť ani pre všetky deti, ktoré k nám chodia do školy a pre personál, ktorý tu pracuje?“
Terapeutická miestnosť a koláž na chodbe školy s fotografiami miestnych žiakov a žiačok. Zdroj fotografií: Archív NDS
Čo na to Maša Bartko, lektorka a koordinátorka programu Škola inkluzionistov:
„Prostredie Vrútockej školy poznám vďaka projektu Škola Inkluzionistov. Dva roky sme spolu prechádzali vzdelávaniami, zmenami, posunmi a hlavne ich krokmi na ceste k inklúzii. Teším sa z každej zmeny, ktorá sa im podarila. Je skvelé, že sa im podarilo zriadiť tzn. únikovú alebo relaxačnú miestnosť. Je dobré mať na škole takú miestnosť. Väčšinou ju však na iných školách používajú len pre potreby integrovaných detí, ako keby bola potreba byť na chvíľu v tichu so samým sebou len čisto špecifická potreba. Nie je. Na Vrútockej škole ju môže využiť úplne každý. Rada by som vyzdvihla ich model včasnej prevencie školského podporného tímu. V apríli pri zápise sa zoznámia s budúcimi prvákmi, ale najmä s ich rodičmi. Tí dostávajú konzultácie podľa potreby a spoluprácu so školou nadviažu ešte pred školským rokom. Keď deti nastúpia do prvých tried, už s nimi pokračujú v nastavených opatreniach. Je to veľmi pekný príklad toho, ako sa dá nadviazať spolupráca s rodičmi – získať si ich na začiatku a prehlbovať s nimi vzťahy. Okrem toho, chcela by som oceniť prácu špeciálnych pedagogičiek, ktoré sú prítomné priamo na hodinách. Dávajú podporu nielen deťom ale aj učiteľom a učiteľkám. Keď si počas vyučovacích hodín vymieňajú role s učiteľmi, vytvára to pre ne priestor, aby sa mohli venovať mnohým deťom, ktoré to potrebujú, neskôr aj individuálne.
Vrútocká je škola, ktorá momentálne naozaj nerieši, či má dieťa papier alebo ho nemá. Zaujímajú sa o to, akú má momentálne potrebu. Či už to bolo v čase Covidu-19 alebo začiatkom vojny na Ukrajine, alebo teraz. Takto som ich vnímala od začiatku a ich zacielenie na dieťa sa vznikom školského podporného tímu ešte zintenzívnilo. Rovnako pozitívne vnímam aj posun niekdajšej koordinátorky v rámci projektu a špeciálnej pedagogičky Janky Čerešňovej, ktorá je teraz druhý rok zástupkyňou riaditeľa pre prvý stupeň. Majú dobrý manažment, organizáciu v rámci podporného, ale aj učiteľského tímu. Miesto odporúčania mám skôr prianie pre celý ich tím. Želám si, aby sa rozširovali podľa ich potrieb. V tíme im veľmi chýba školský psychológ či psychologička a iní predmetoví učitelia a učiteľky. Želám im aj to, aby mysleli aj na svoje potreby, čerpali zo zdrojov, ktoré ich nabíjajú energiou. Nech ich zapálenie pre inklúziu a prijímanie rozmanitosti nevyhasne.“
Projekt Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania T2-2021-022 realizuje Nadácia pre deti Slovenska s podporu z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
