Na Slovensko chodieva rád už viac ako desať rokov. V podstate odvtedy, čo rezort školstva dostal jednu z prvých dotácií na digitalizáciu školstva. Neurológ Martin Jan Stránský a pár ďalších odborníkov vtedy odporúčali Slovensku školstvo nedigitalizovať. Prečo? Na to, aby sme pochopili, prečo na učenie (sa) nepotrebujeme digitálne technológie, potrebujeme najskôr podľa doktora Stránského vedieť čosi iné – ako sa mozog učí.
Prečítajte si prehľad toho najdôležitejšieho z prednášky Martina Jana Stránského z medzinárodnej konferencie o inkluzívnom vzdelávaní, ktorú sme zorganizovali vo štvrtok 6. a v piatok 7. októbra 2022 v Bratislave. Konferencia bola súčasťou Regionálnych iniciatív pre občiansku spoločnosť programu Active Citizens Fund Slovakia v spolupráci s našou Nadáciou pre deti Slovenska.
Sto miliárd neurónov v našej hlave
Dnes sa vieme podľa doktora Stránského vďaka neurológii pozrieť do ľudského mozgu tak detailne, že z neho dokážeme vyčítať, akú má človek rád farbu, či je heterosexuál alebo homosexuál, či volil konzervatívcov alebo liberálov. „Nikdy sa nebudeme mýliť. A to len vďaka tomu, že dnes už vieme, ako naše myšlienky cestujú, čo naše myšlienky aktivuje, čo ich posilňuje a čo ich utlmuje,“ hovoril zvedavému medzinárodnému publiku na konferencii.
Predviedol nám to aj na pokuse s dámou z hľadiska zo zadného radu. Podľa Stránského pokynov sa postavila, otočila sa okolo vlastnej osi, potom sa posadila. Zopakovala to dvakrát. „Čo urobila? Dve kolá a vždy sa pritom otočila doľava. Rovnaký počet krokov. To, čo človek urobí raz, nemusí urobiť rovnako aj druhýkrát. No to, čo urobí človek rovnako aj druhý raz, bude tak robiť do konca svojho života. Až kým ten jeho nápad v mozgu niekto, alebo niečo, nezmení,“ pokračoval v zaujímavej prednáške Stránský.
Takto náš mozog tvorí trasy. Začne ako tabula rasa, nedotknuté pole obilia, do ktorého vojde kombajn, za ním ďalší a ďalší. Prvým kombajnom pre mozog je podľa Stránského väčšinou naša matka. Publikum sa smialo. Naše trasy v mozgu sa tvoria podľa toho, čo môžeme a čo nemôžeme. Čo nám matka dovolí a čo nám nedovolí. Z trás v mozgu sa potom vytvárajú zložité siete.
Mozog je obrovský komplexný anatomický orgán. Podľa doktora Stránského nosíme v hlavách približne sto miliárd neurónov. Každý z týchto neurónov má navyše asi desať tisíc spojov. „Ľudský mozog je ako super počítač, jeho výkon je trilión bitov za sekundu. Nikdy nevytvoríme taký počítač, ktorý by dokázal to, čo dokáže ľudský mozog. Teda, kým nevynájdu kvantové počítače, na ktorých už, bohužiaľ, vedci pracujú,“ vysvetľoval doktor.
Mozog, naša súkromná knižnica knižníc
Od nepredstaviteľných čísiel o našom mozgu prešiel Martin Jan Stránský vo svojej prednáške k trochu predstaviteľnejším číslam o našich myšlienkach. Viete, koľko nezávislých myšlienok nám denne prejde hlavou? Asi 50 tisíc. Deväťdesiat percent z nich pritom vzniká vďaka zraku. Koľko viet denne vyslovíme? To závisí od toho, či ide o ženy alebo o mužov. Muži vraj povedia denne v priemere asi dvetisíc viet, ženy desaťtisíc.
Každá časť nášho mozgu funguje ako knižnica, stará sa len o určité veci. Aj pamäť má v mozgu takúto knižnicu. Máme ich tam niekoľko. „Niekto v nich má upratané, niekto v nich môže mať diery, alebo ich môže mať rozhádzané. Aj preto sa môže stať, že sme svedkami sporu našich starých rodičov, ktorí sa hádajú o tom, čo sa v skutočnosti nikdy nestalo,“ povedal Stránský. Ako príklad deravej pamäte uviedol aj českého prezidenta Miloša Zemana. Diváci sa smiali.
Naša pamäť sa musí podľa Stránského neustále rekonštruovať. Aby sa jej to darilo, potrebuje náš mozog dve základné veci – spánok a pravidelnú údržbu. „Kto si pamätá ako vyzerala vaša učiteľka v tretej triede?“ pýtal sa doktor divákov. Z publika sa ozývali jasne súhlasné hlasy. „A kto si pamätá, čo mala na sebe oblečené? To už je horšie, čo?“ dopytoval sa Stránský. Publikum tápalo v pamäti. Podľa pokynov diváci zavreli oči a predstavili si svoju pani učiteľku v bielej blúzke a v čiernej sukni. „Ak by som sa vás na to, ako vyzerala vaša učiteľka v tretej triede opýtal na druhý deň, určite by mala oblečenú bielu blúzku a čiernu sukňu,“ povedal doktor. Takto funguje sugescia.
Pre pochopenie fungovania nášho mozgu potrebujeme podľa Stránského poznať základné slovo, ktoré je v oblasti neurológie kľúčové – engram. Engramy sú siete, pavučiny v našom mozgu, stopy našich skúseností. „Vráťme sa k predstave našej knižnice. Čím viac kníh v nej máme, tým lepšie vieme riešiť problémy a používať našu myseľ,“ vysvetľoval Stránský. S tým úzko súvisí aj učenie sa.
Ako byť múdry = ako (sa) učiť
Na neurologickej úrovni majú pamäť, myslenie a riešenie problémov tri časti:
- informácie – krátkodobá pamäť
- vedomosť – dlhodobá pamäť (tvorba engramov)
- múdrosť – hlbšie uvažovanie
Prvú časť predstavuje zbieranie informácií, na čo je podľa doktora Martina Jana Stránského digitálna technológia výborná. Medzi našou múdrosťou a samotným prijímaním informácií, teda medzi úvodnou a finálnou časťou tohto procesu, musí nastať ešte jeden medzikrok, no na ten digitálne technológie nestačia. Z obyčajného čítania internetových stránok na počítači či na telefóne sa múdrymi nestaneme. Prijímanie informácií musíme prepojiť s tvorbou engramov, s tvorbou vedomostí a to neustálym záujmom o danú tému, konverzáciami, cvičeniami, čítaním.
Aj učenie (sa) znamená vytvárať nové spoje, silné spoje. Ako sa tieto spoje podľa Stránského posilňujú? Napríklad:
- delením výuky a práce do niekoľkých častí
- zmenou miesta a času, kde sa prednáša a kde sa napríklad číta
- použitím metódy „povedzte mi teraz vy to, čo som vám ja odprednášal“
- spájaním prednášky s emóciou
- diskusiou, reflexiou
- použitím gestikulácie
- testovaním (ale pozor na to, kedy)
Stránský zdôraznil, že reflexiou sa informácie menia na vedomosti a vedomosti na múdrosť. Oveľa efektívnejšie pre pamäť je aj to, keď sa pri prednáške či diskusii gestikuluje, ako keď niekto stojí ako soľný stĺp. Veľmi zaujímavou súčasťou kvalitného procesu učenia (sa) je testovanie. „Žiakov testujeme nie preto, aby sme zistili akí sú múdri, ale preto, aby sme ich mozog pripravili na to, čo príde potom. Testovať sa má na začiatku a konci,“ povedal Stránský.
Ako príklad testovania uviedol prístup, ktorý používajú na univerzite Yale v USA, kde testujú všetkých doktorov s atestačnou skúškou hneď v prvý deň, čo nastúpia na medicínu. Aby oni, ale aj ich mozog vedeli, čo od nich budú na Yale vyžadovať tri roky od nástupu do školy. „Dobrý mozog dokáže dve veci – nájsť fakty, triediť ich, potom o nich premýšľať a tvoriť efektívne úvahy,“ zdôraznil doktor. Bifľovanie dnes už nemá žiaden zmysel. Pri učení tiež radí využívať pravidlo 4K: kritické myslenie, kreativitu, kolaboračné schopnosti a komunikáciu.
Totiž, ako zdôraznil Martin Jan Stránský, základom kritického myslenia je pozitívna frustrácia. Úroveň nášho kritického myslenia zas priamo súvisí s mierou našej spokojnosti a úspechu.
Nzeáleží na pordaí psímen v solve
Hlavným cieľom by podľa Stránského malo byť, aby bol žiak nakoniec lepší ako učiteľ. Lenže dnes podľa neho existujú dve veci, ktoré nám v tom bránia. Za jedny nemôžeme, to sú neuro-evolučné skratky, ale za tie druhé áno – počítače a multitasking.
Čo je lepšie – učiť sa z knihy alebo z počítača? Podľa Stránského je odpoveď jasná. Z knihy. Má to štyri neurologické dôvody:
- Mozog integruje čítanú informáciu lepšie, keď ju fyzicky drží v ruke.
- Mozog vidí písmena ako fyzické predmety „zarámované“ na konkrétnej stránke fyzickej knihy.
- Otáčanie stránok knihy delí jej text do jednotlivých častí, ktoré sa nám lepšie ukladajú v pamäti, ale sa z nej aj lepšie vyťahujú.
- Držanie papiera v rukách posilňuje vytváranie dráh v našom mozgu.
Ak pracujete v školstve a chcete zlepšiť výsledky svojich žiakov, zapamätajte si podľa Stránského tieto dve veci: „Po prvé, školu otvorte o pol hodinu neskôr, aby mohli deti dlhšie spať. Po druhé, všetko „z obrazovky“ im vytlačte na papier,“ radí doktor. Prečo? Z výskumu vyplynulo, že v prvom prípade sa deťom preukázateľte zvýšili výsledky v štandardizovaných testoch o desať percent. V druhom prípade sa im zase zlepšila pamäť až o 33 percent. A to používali rovnaké texty, s rovnakým učiteľom, ale v tlačenej podobe.
Stupidifikácia
Len pre zaujímavosť – viete, kedy vznikol mobilný telefón s obrazovkou? V roku 2008. Štyristo rokov predtým sme nič také nepoznali. Dnes podľa doktora Stránského kontrolujeme svoj mobil približne 50-krát denne. Navyše, viac ako 50 percent ľudí v Českej republike si svoje sociálne siete pozrie ráno po prebudení skôr, ako urobí niečo iné. Dokonca skôr, ako si umyjú zuby. Slováci na tom podľa Stránského nie sú v prieskumoch o nič lepšie. Do obrazovky v priemere denne pozeráme len o hodinu menej ako Česi. Miesto siedmich hodín šesť.
Už v roku 1964 známy teoretik a profesor Marshall McLuhan, ktorý položil základy mediálnej teórie, povedal, že typ média, v ktorom sú informácie prezentované, zásadne ovplyvňuje ich interpretáciu a ďalšie správanie. A samozrejme, aj náš mozog. Mobilný telefón, ale aj iné zariadenie, vyžaduje našu pozornosť, aj keď je vypnutý. Narúša osobný dialóg a tvorbu pamäti, napríklad tým, že mozog sa jednoducho nedokáže sústrediť plnohodnotne na dve veci naraz. Znižuje kvalitu konverzácie aj empatie. A predovšetkým, komunikáciou cez internet a technické zariadenia sa nám v mozgu nevytvárajú nové engramy.
Významnú úlohu v ľudskej závislosti od internetu, digitálnych technológií a sociálnych sietí zohráva dopamín. „Keď dáte niekomu do žily heroín, jeho mozog sa rozviesti na trase dopamínu. Rovnaká trasa sa rozviesti aj dieťaťu, ktoré sa pozerá na TikTok. Mozog má totiž iba jednu jedinú trasu pre slasť,“ šokoval doktor publikum. Sociálne sieste nazýva digitálnym heroínom a spôsob takejto stimulácie mozgu stupidifikáciou.
Čo si z toho môžeme podľa Stránského odniesť do praxe? Je podľa neho dôležité uvedomiť si, že technológie podkopávajú evolučné schopnosti nášho mozgu a prirodzený proces myslenia a učenia sa. Digitálne technológie menia neurochemické procesy a trasy v našom mozgu. Celý čas sa snažíme, aby sa naše deti nenudili. Lenže nové spoje v mozgu sa vytvárajú práve vtedy, keď sa mozog nudí, pretože vtedy premýšľa.
„Všetko, čo som vám tu povedal, nie je môj osobný názor. Všetko, čo som vám tu povedal, je podporené vedou. Poznáme velikánov, ktorí to vedeli oveľa skôr, ako sme to my odhalili v neurológii. Napríklad Stephen Hawking, Albert Einstein, Karel Kostka,“ pomaly končil svoj úvodný blog konferencie doktor Stránský. No vedeli to aj ľudia, ktorí tieto technológie vytvorili – šéf Applu Tim Cook nedovolil svojmu synovi používať sociálne siete, Bill Gates zakázal svojim deťom požívať telefón, až kým dovŕšili 12 rokov. Ani Steve Jobs nedovolil svojim deťom používať iPad.
Pár tipov na záver
Zo stanovísk Americkej pediatrickej akadémie a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) k digitálnym médiám vyplýva, že:
- deti by nemali mať prístup k žiadnym obrazovkám, kým nedosiahnu vek 2 roky
- od 2 do 5 rokov by mali do obrazovky pozerať maximálne hodinu, aj to pod dohľadom
- deti staršie ako päť rokov môžu do obrazovky pozerať maximálne dve hodiny denne s kontrolou obsahu pod dohľadom staršej osoby
- nikdy by sme nemali digitálne technológie používať počas jedla
- nikdy by sme nemali digitálne technológie používať aspoň hodinu pred spaním
Kto je doktor Martin Jan Stránský
Narodil sa v roku 1956 v New Yorku do významnej československej rodiny. Jeho otec Jan založil spoločne s Pavlom Tigridom československú sekciu Rádia Slobodná Európa, starý otec Jaroslav založil časopis Přítomnost, bol tiež ministrom spravodlivosti (1945) a neskôr v rokoch 1946 až 1948 aj ministrom školstva. Pradedko Adolf zas založil Lidové noviny a bol prvým ministrom obchodu Československa.
Po získaní dvoch atestácií v internej medicíne a neurológii začal MUDr. Stránský praktizovať neurológiu a vyučovať ju na Yalelovej univerzite v USA. Dodnes tu pôsobí ako emeritný profesor neurológie. Po roku 1989 prišiel do vlasti svojich predkov, obnovil vydávanie časopisu Přítomnost, založil Polikliniku na Národní, program výmeny vedcov medzi Yalelovou a Karlovou univerzitou a Prague Selective, najväčší letný program pre študentov medicíny na svete. Vďaka jeho skúsenostiam je poradcom pre zdravotníctvo ministrom a organizáciám po celom svete. V roku 2014 založil kanceláriu Ombudsman pro zdraví, z. ú., ktorej činnosť je momentálne pozastavená, ale i nadačné fondy na podporu výuky žurnalistiky a občianskych práv. Je iniciátorom a realizátorom pomníku Milady Horákovej na ulici Sněmovní v Prahe. V roku 2019 vydal knihu Deník doktora z Mrnic, ktorá zobrazuje tragikomické aspekty českej spoločnosti.
Spolu s uvedenými aktivitami, ktoré koordinuje jeho kolektív, sa MUDr. Stránský venuje prevažne neurologickým vplyvom moderných technológií na ľudský mozog a na ľudskú budúcnosť. Na túto tému prednáša v súčasnosti po celom svete.
Konferencia Inkluzívne vzdelávanie v čase exklúzie na vzostupe bola súčasťou Regionálnych iniciatív pre občiansku spoločnosť programu Active Citizens Fund Slovakia v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska. Program spravuje konzorcium Nadácie Ekopolis, Nadácie otvorenej spoločnosti a Karpatskej nadácie.
Medzinárodnými partnermi konferencie boli: Nadace Open Society Fund Praha z Českej republiky, Open Society Institute – Sofia z Bulharska a The European Wergeland Centre (EWC) z nórskeho Osla.
