Americká nadácia The Wallace Foundation dlhodobo venuje pozornosť výskumu a zlepšovaniu programov pre voľný čas detí a mladých ľudí. V roku 2015 zverejnila štúdiu Učiť sa spoločne, rásť spoločne, v ktorej sumarizuje výsledky svojich podporných aktivít a spoluprác s rôznymi mestami a irganizáciami naprieč USA. Štúdia popisuje, čo je dôležité v budovaní systému podpory programov voľného času pre deti a mladých ľudí na úrovni mesta a obce, aby sa zlepšovala kvalita poskytovaných služieb a zvýšila participácia detí a mladých ľudí na nich. Stručne predstavíme najdôležitejšie zistenia a osvedčené skúsenosti z praxe.
Silné líderstvo kľúčových hráčov
Skúsenosti v mestách, ktoré sa rozhodli budovať systém pre podporu zmysluplných a pozitívnych možností pre deti a mladých ľudí vo voľnom čase ukazuje, že nenahraditeľné miesto má angažovanosť samotného primátora/primátorky, starostu/starostky. Zvlášť na začiatku procesu, kedy je potrebné zmobilizovať všetkých kľúčových hráčov. Už len samotné pozvanie od primátora/primátorky, starostu/starostky na stretnutie spôsobí, že príde väčšina pozvaných.
Výskum ukázal, že vysoko zaangažovaní čelní predstavitelia samospráv napomohli stabilnému alebo zvýšenému financovaniu v oblasti systémových snáh vo voľnom čase detí a mladých ľudí v priebehu piatich rokov. A naopak, pokiaľ čelní predstavitelia neboli veľmi zaangažovaní alebo ich táto téma nezaujímala vôbec, financie na budovanie siete, partnerstva a systému ako takého sa nenašli, resp. boli znížené.
Zaangažovanie primátora/primátorky, starostu/starostky bolo výskumne asociované aj s vytvorením a používaním zdieľaného systému dát, ktoré pomáhajú lepšie sledovať situáciu v meste a obci, dávajú spätnú väzbu o úspešnosti tej-ktorej intervencie.
Ďalšou lekciou pri budovaní efektívneho systému možností, aktivít a služieb pre deti a mladých ľudí vo voľnom čase bolo zistenie, že všetci lídri postupne zo svojich funkcií odídu – či už im skončí mandát alebo z iných dôvodov. Líderstvo samosprávy, vrátane osoby zodpovednej na úrade za oblasť voľného času detí a mladých ľudí je však dôležité pri vytváraní a budovaní systému na začiatku.
Pre dlhotrvajúce partnerstvo je veľmi dôležité zaangažovanie aj jednotlivých kľúčových hráčov – školy, školské zariadenia, mimovládne organizácie, firmy, donorov, rodičov atď., všetci musia byť do určitej úrovne zaangažovaní a cítiť spoluvlastníctvo za snahu o vytvorenie spoločného systému. Výskumy potvrdzujú dôležitú úlohu pracovníkov, ktorí sú zodpovední za budovanie systému ako takého, vtiahnutie jednotlivých kľúčových hráčov do spolupráce, do tvorby spoločnej vízie, aj do spolurozhodovania a vykonávania čiastkových dohodnutých úloh.
Koordinácia, ktorá zohľadňuje miestny kontext
Okrem politického líderstva je dôležité zabezpečiť funkčnú koordináciu zapojených kľúčových hráčov a efektívne vykonávanie jednotlivých úloh. Túto úlohu môže na seba vziať samotný mestský/obecný úrad, ním založená a jemu podliehajúca organizácia. Takúto službu môže zabezpečovať niektorá z inštitúcií alebo organizácií ktoré v oblasti voľného času detí a mladých ľudí v samospráve pôsobia. Taktiež môže vzniknúť a byť založená nová, samostatná inštitúcia, ktorá je asociáciou zainteresovaných kľúčových hráčov a okrem koordinačnej úlohy im poskytuje rozličné služby. Postupom času sa forma koordinujúcej organizácie môže meniť.
Medzi úlohy inštitúcie alebo organizácie, ktorá je poverená resp. na seba preberie koordinujúcu úlohu v samospráve môže patriť: plánovanie spolupráce a aktivít s tým súvisiacich, získavanie a distribúcia finančných zdrojov, hodnotenie kvality poskytovaných programov, prepájanie poskytovateľov služieb, programov a aktivít vo voľnom čase detí a mladých ľudí so školiacimi príležitosťami, tréningom, mentorstvom a kaučingom, zbieranie a vyhodnocovanie informácií, komunikácia a advokačné aktivity v mene komunity poskytovateľov voľnočasových programov.
Takto centrálne koordinovaný prístup je základom tvorby, udržiavania a rozvíjania systému príležitostí pre deti a mladých ľudí, systému, ktorým mestá alebo obce spájajú dohromady jednotlivé rôznorodé programy, pričom cieľom nie je unifikovať ponuku a prístup, ale podporovať danú rôznorodosť, v ktorej si každé dieťa, mladý človek a ich rodičia nájdu to, čo ich zaujíma a baví, prostredníctvom koordinovaného zlepšovania prístupu k týmto službám a zvyšovaniu ich kvality.
Hoci v začiatkoch formovania systému zvyčajne mestský/obecný úrad alebo konkrétna inštitúcia/organizácia prevezme na seba líderskú úlohu a využije svoje kapacity v prospech všetkých, postupne sa zvykne vyformovať samostatná organizácia. V prípade mestského/obecného úradu sa tak zabezpečí pretrvanie koordinácie a spolupráce aj po zmene politického vedenia na úrade, ktoré by nemuselo mať záujem pokračovať v tejto aktivite. V prípade organizácie alebo inštitúcie, ktorá už poskytuje služby a aktivity v oblasti voľného času detí a mladých ľudí sa zabráni prekrývaniu s ich prvotným poslaním, ktoré je na rovnakej úrovni ako u všetkých ostatných partnerov.
Účinné využívanie dát
Po získaní politického líderstva a ustanovení koordinujúcej organizácie je dôležité vytvoriť dobrý systém dát a tieto účinne využívať pre zlepšenie prístupu detí, mladých ľudí a ich rodín k voľnočasovým príležitostiam, ako aj pre zvyšovanie kvality poskytovaných služieb. Poskytovatelia programov, aktivít a služieb vo voľnom čase – inštitúcie mesta/obce, školy, školské zariadenia, firmy a donori, deti a mladí ľudia – všetci potrebujú vhodné a aktuálne informácie, aby sa vedeli dobre rozhodnúť. Napríklad, mesto/obec musí vedieť, kde je potreba alebo záujem o dané aktivity najvyšší, aby tam mohli nasmerovať finančné prostriedky. Rodiny napr. musia vedieť, kde sú kvalitné programy s voľnými kapacitami, ktoré môžu deti a mladí ľudia využiť.
Zozbieranie relevantných údajov a ich priebežná aktualizácia môže byť veľkou výzvou, avšak je to iba prvý krok. Mestá/obce potrebujú vedieť, ako tieto získané dáta interpretovať, ako ich dostať do správnych rúk a ako na základe nich účinne reagovať. To je práve priestor, pre spoločnú prácu systému v oblasti voľného času detí a mladých ľudí. Mestá v USA, ktoré sú v tejto oblasti príkladom, zisťujú, že v praxi jestvuje množstvo spôsobov ako využívať získané dáta.
Posúdenie ponuky a dopytu po programoch, aktivitách a službách
V čase, kedy si obce a mestá starostlivo strážia rozpočet, snažia sa nasmerovať obmedzené financie do tých štvrtí a pre tú populáciu, ktoré to najviac potrebujú. Mapovanie môže pomôcť nielen identifikovať tie časti mesta, štvrte, kde je ponuka najslabšia, ale aj tie, kde je najväčšia koncentrácia detí a mladých ľudí.
Nábor a udržanie detí a mladých ľudí
Ak demografické dáta pomáhajú mestám a obciam identifikovať miesta, ktoré potrebujú väčšie zacielenie, priame podnety od detí, mladých ľudí a rodičov pomáhajú zistiť ich záujmy a prípadné obavy. Na získavanie údajov je možné použiť prieskumy, fokusové skupiny a iné formy určené napr. pre prieskum trhu. Zohľadnenie potrieb cieľovej skupiny pomáha mestám a obciam zvýšiť participáciu detí a mladých ľudí v týchto aktivitách ako aj udržať ich pravidelnú návštevnosť, čo je predpokladom pozitívneho pôsobenia. Na základe takýchto zistení napr. v New Yorku zmenili názov jedného z programov, aby bol atraktívnejší („cool“) pre mladých ľudí, čo im zabezpečilo 400 nových prihlášok v prvých dňoch inzerovania. V Baltimore zas zistili pokles návštevnosti v zimných mesiacoch, preto prijali opatrenia, aby deti a mladí ľudia neboli ohrození zimou a mohli v poriadku prísť, pricestovať a vrátiť sa domov.
Meranie kvality a výkonu
Zvyšovanie kvality programov pre voľný čas detí a mladých ľudí je jednou z hlavných úloh a zodpovedností systému v tejto oblasti. Využívanie dát je základom definovania, evaluovania a zlepšenia kvality. Je veľa indikátorov, ktoré je možné sledovať, a ktoré v zahraničných výskumoch preukazujú pozitívnu koreláciu s kvalitným programom vo voľnom čase detí a mladých ľudí – napr. zlepšenie správania, zlepšenie školského prospechu, zlepšenie sociálnych vzťahov, osobnostný rozvoj atď. U nás sa, žiaľ, takéto ukazovatele v oblasti voľného času u detí a mladých ľudí výskumne nesledujú, resp. iba vo veľmi obmedzenej miere.
Jedným z najjednoduchších merateľných ukazovateľov programu je jeho návštevnosť, či využívanie deťmi a mladými ľuďmi. Títo uskutočňujú voľbu „svojimi vlastnými nohami“ – radi prichádzajú do programu, zúčastňujú sa aktivít, udržiavajú vzťahy s vychovávateľmi alebo pracovníkmi s deťmi a mládežou, ktoré sú pre nich prínosné a obohacujúce. Návštevnosť programov taktiež produkuje dôležité dáta pre manažérov, pretože na základe nej vedia určiť koľko financií, pracovníkov, miesta atď. potrebujú.
Advokácia
Aj v dobrých časoch, každé mesto a obec majú obmedzené zdroje, a musia prijímať ťažké rozhodnutia. Poslanci a úradníci, ktorí veria v pozitívnu silu a prínos programov pre voľný čas detí a mladých ľudí, chápu, že ak majú presvedčiť svojich kolegov, musia prepojiť prínos týchto programov so širšími spoločenskými a politickými prioritami. Vychádzajúc z vyjadrenia Chrisa Colemana, starostu mesta St. Paul v roku 2013, môžeme povedať, že podpora programov pre voľný čas detí a mladých ľudí je súčasťou stratégie rozvoja školstva, stratégie ekonomického rozvoja, stratégie komunitného rozvoja, stratégie prevencie kriminality a stratégie podpory zdravia a zdravého životného štýlu.
Politici a úradníci majú radi spoľahlivé informácie a dáta, ktoré im pomôžu zorientovať sa v problematike a uvážene rozhodnúť. Takto sa napr. v jednom meste v USA vďaka spolupráci koordinujúcej organizácie v oblasti voľného času detí a mladých ľudí, mestskej polícii a miestnej univerzite podarilo zistiť, že zlepšením voľnočasovej infraštruktúry a ponuky, klesla delikvencia mladistvých o 25% v čase po vyučovaní. Samozrejme, nemôžme urobiť jednoduchý záver, že jediným dôvodom zníženia zločinnosti sú programy vo voľnom čase detí a mladých ľudí, avšak smeruje nás to k uvažovaniu o ich reálnom pozitívnom prínose a dopade.
Získané dáta nemusia slúžiť len koordinujúcej organizácii ako strešnej organizácii zodpovednej za advokáciu. V Louisville a v New Yorku poskytli tieto dáta aj jednotlivým spolupracujúcim členom. Cieľom bolo pomôcť im využiť dáta v ich vlastných advokačných aktivitách, zvlášť pri získavaní zdrojov na svoju činnosť – či už zo súkromných alebo verejných zdrojov.
Komplexný prístup ku kvalite
Výskumy ukazujú, že nie všetky programy, aktivity a služby pre deti a mladých ľudí v ich voľnom čase majú pozitívny dopad na ich rozvoj. Úspešné programy sa cielene a explicitne zameriavajú na budovanie konkrétnych zručností, využívajú aktívne formy učenia a jednotlivé aktivity na seba nadväzujú. Toto je v skratke esencia toho, čo sú faktory vysoko kvalitného programu – prístup vychádzajúci z príkladov dobrej praxe, ktorý prináša merateľné prínosy pre deti a mladých ľudí. S poznatkom, že iba programy vysokej kvality prinášajú výsledky, mestá a obce prijímajú opatrenia, ktoré sa sústredia na takéto programy.
Výskum a skúsenosti ukazujú, že ku kvalite programov pre voľný čas detí a mladých ľudí prispievajú rozličné aktivity v oblasti ich navrhovania a realizovania. Vo všeobecnosti môžeme hovoriť o dvoch hlavných kategóriách: stanovenie štandardov a naplnenie štandardov.
Stanovenie štandardov
Predtým, než sa obce a mestá rozhodnú zlepšovať kvalitu programov v samospráve, musia si vyjasniť, čo pre nich kvalita znamená. Je dôležité zaangažovať do diskusie o kvalite poskytovateľov programov aj ďalších kľúčových hráčov. Poskytovatelia programov pre voľný čas detí a mladých ľudí sú zvyknutí, že kritériá kvality sú im nariadené zhora. Je však dôležité zaangažovať ich do tejto diskusie a spoločného zamýšľania sa a definovania kvality. Ak sú súčasťou diskusie a rozhodovania, oveľa skôr zavedú systém kvality a s tým súvisiace potrebné zmeny. Naproti tomu, zhora, z pozície moci stanovené kritériá sa často stretávajú so skepticizmom, nedôverou alebo odporom.
Zhodnúť sa na štandardoch nemusí byť jednoduchý proces a treba mu dopriať dostatok času. Nadšené fázy tvorivosti a motivácie, ako spoločne pracujete na zlepšení, sa striedajú s fázami frustrácie buď vyjasňovania si alebo uvedomovania si reality, že implementácia do praxe nemusí byť vôbec ľahká. Zároveň je však možné adaptovať už jestvujúce štandardy, preto sa nemusí veľa energie venovať „znovuobjavenia kolesa“. Dôležitá je však spoločná diskusia, rešpektujúci dialóg a konsenzus (či v niektorých prípadoch kompromis).
Naplnenie štandardov
Vytvorenie štandardov je len začiatok. Dôležitá časť cesty je aj ich naplnenie. Otázkou však môže byť aj to, ako vysoko sa nastaví latka. Jednoduchý prístup z pohľadu obcí/miest by bolo zrušenie financovania pre tých, ktorí štandardy nespĺňajú. Ukazuje sa však, že táto cesta môže byť krátkozraká. Niektoré mestá v USA sa radšej rozhodli vytvoriť podporné opatrenia pre tie organizácie, ktoré štandardy nespĺňajú, aby sa mohli zlepšiť. Rozpočtové škrty by mohli byť skratkou, ktorá v konečnom dôsledku výrazne oslabí sieť poskytovaných programov pre voľný čas detí a mladých ľudí a teda deti a mladí ľudia by cez tento systém mohli prepadávať – konečný dôsledok by vo všeobecnosti situáciu skúr zhoršil.
Iné mestá zvolili prístup na úplne opačnom konci spektra – participáciu v systéme zlepšovania kvality spravili dobrovoľnou, bez dôsledkov na výšku finančnej podpory v aktuálnom systéme, avšak nevyhnutnou podmienkou pre udelenie podpory.
Naplnenie štandardov nie je jednorazovou aktivitou prinášajúcou technické opatrenia, aby bol vykázané všetko, čo má byť. Ide skôr o kontinuálny proces zlepšovania sa. V tejto oblasti môže dôležitú úlohu zohrať koordinujúca organizácia, ktorá poskytuje poradenstvo, konzultácie, školenia jednotlivým poskytovateľom programov. Zvlášť je potrebné venovať pozornosť školeniam a trénovaniu zamestnancov a dobrovoľníkov, zlepšovaniu ich zručností potrebných pre poskytovanie lepších služieb.
Špecifické investície si vyžaduje aj zavádzanie samotného systému kvality. Aby sa mohol systém kvality skutočne zaviesť, tieto investície musia byť primerané resp. dostatočné, nie iba symbolické – symbolické investície pravdepodobne povedú k symbolickým výsledkom. Výdavky spojené so zavádzaním systému kvality v organizáciách a inštitúciách poskytujúcich programy pre voľný čas detí a mladých ľudí sú napr. spojené s logistikou (rozličné plánovacie stretnutia), so zberom a vyhodnocovaním dát, školeniami zamestnancov a dobrovoľníkov, konzultáciami s odborníkmi atď.
Použité zdroje
Browne, D. (2015) Growing Together, Learning Together. New York: The Wallace Foundation.
Článok vznikol v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti a participácie občanov vo verejných politikách zameraných na deti a mladých ľudí na samosprávnej úrovni.“
Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu. Informácie o operačnom programe Efektívna verejná správa nájdete na www.reformuj.sk.
