Deti a mladí ľudia voliť nemôžu, aj preto sú v komunálnej politike často prehliadaní. Nadácia pre deti Slovenska v spolupráci a s podporou KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Innsurance Group už viac ako päť rokov pomáha, aby ich hlas bol v samosprávach braný vážne a k napĺňaniu ich potrieb sa pristupovalo systematicky. Skúsenosti v programe Komunity priateľské deťom a mladým ľuďom ukazujú, že zlepšovaním kvality života detí a mladých ľudí sa zlepšuje život všetkých členov komunity a samosprávy.
Deti a mladí ľudia sú budúcnosť i súčasnosť
O deťoch a mladých ľuďoch sa často vzletne hovorí, že sú našou budúcnosťou. Sčasti je to pravda, no ak v súčasnosti nebudú vidieť a cítiť, že majú v komunite svoje miesto, neuvidia ho ani v dospelom veku, čo sa prejaví tým, že za ňu neprevezmú zodpovednosť alebo dokonca z dediny či mesta odídu.
Keď sme sa detí a mladých ľudí pýtali, čo pre nich znamená Komunita priateľská deťom a mladým ľuďom, 20-ročný Juraj nám povedal: „Nejde o to ako vyzerá, ale skôr o to, ako sa v nej deti cítia. Mali by sa cítiť pochopené, že dospelým na nich naozaj záleží.“
Prvým predpokladom je, že dospelí vnímajú deti a mladých ľudí ako samostatné skupiny občanov, ktorým je potrebné venovať osobitnú pozornosť. Keď si pozeráme internetové stránky obcí, môžeme nájsť tematickú podstránku „Seniori“. S podstránkou „Deti a mladí ľudia“ sme sa doteraz veľmi nestretli. Podobne je tomu tak aj v strategických dokumentoch obcí a miest. Rieši sa školstvo, voľný čas, kultúra, šport, ekonomický rozvoj, no deti a mladí nie sú v centre záujmu – vyskytujú sa sporadicky ako objekt sociálnej starostlivosti a verejných služieb. Pritom logika hovorí, že by to malo byť naopak – v centre záujmu sú deti a mladí ľudia, ich potreby, a následne na to sú naviazané služby, opatrenia, aktivity a prislúchajúce financie. Ak by sme to chceli zhrnúť, môžeme povedať, že deti a mladí ľudia musia byť politickou prioritou samosprávy. To závisí predovšetkým od volených zástupcov samosprávy a ich osobného záujmu a nasadenia pre zlepšovanie kvality života detí a mladých ľudí.
V priamom kontakte s deťmi a mladými ľuďmi po celom Slovensku sa s nimi rozprávame, kedy sa ich dospelí naposledy pýtali na ich názor a či ho následne aj zohľadnili. Veľmi často najskôr zavládne ticho, potom sa, našťastie, vynorí zopár príkladov. Oveľa viac je odpovedí „dospelí sa nás nepýtajú“, „nezaujíma ich, čo si myslíme“, „neberú nás vážne“. Je veľmi smutné sedieť s celou triedou a od detí a mladých ľudí počuť: „sme radi, že ste medzi nás prišli, (po dlhom čase) ste jediní dospelí, ktorí nás naozaj počúvali…“. A stretávame sa aj s tým, že deti a mladí ľudia sa od nás dožadujú uznania a potvrdenia, že nie sú najhorší v celej škole, ako to dennodenne počúvajú od svojich učiteľov.
To, ako sa budú deti a mladí ľudia cítiť v komunite školy, sídliska, samosprávy závisí v našej spoločnosti predovšetkým od toho, aké miesto im my, dospelí, dáme. Či majú byť pasívnymi prijímateľmi našich rozhodnutí lebo „my dospelí vieme, čo je pre nich najlepšie“ alebo partnermi s rovnocenným postavením. S tým ide ruka v ruke aj potreba deťom a mladým ľuďom nielen načúvať, ale aj diskutovať a viesť rešpektujúci dialóg. Je však veľký rozdiel medzi tým, či dospelí deti a mladých ľudí počúvajú a či ich hlas je reálne vypočutý.
Z pohľadu samosprávy je dôležité, koľko má obyvateľov. Od tohto počtu sa odvíjajú podielové dane a teda výška finančných prostriedkov, ktoré samospráva od štátu na svoje fungovanie a rozvoj dostane. Aktuálne spoločenské výzvy, ktorým čelia aj dediny a mestá na Slovensku ukazujú, že sa rodí menej detí, populácia detí a mladých ľudí klesá, obyvateľstvo starne. Mladí ľudia a mladé rodiny odchádzajú za štúdiom, prácou, pohodlnejším životom do väčších miest alebo zahraničia. Naše skúsenosti aj výskumy ukazujú, že ak sa počas detstva a dospievania v komunite zakorenia, majú oveľa menšiu tendenciu z nej odchádzať. Zakorenenie závisí od toho, ako sa v komunite cítia, či v nej majú svoje miesto, priateľstvá a sociálne väzby, dobré podmienky pre sebarealizáciu a pre život. Jednoducho niečo, prečo tam zostať alebo sa tam vracať.
Študijná návšteva v mestečku Wauwil, ktoré ako prvé vo Švajčiarsku získalo status „Mesto priateľské deťom“ udeľované organizáciou UNICEF to potvrdila. Opatrenia v prospech detí a mladých ľudí viedli mnohé rodiny k tomu, že sa sem začali cielene sťahovať z celého regiónu. Vedeli totiž, že ich deti tu budú mať veľmi dobré podmienky pre život a rozvoj. Vyšší počet obyvateľov znamená komunitu plnú života, vyššie príjmy do mestskej pokladnice a možnosti ďalšieho rozvoja a investícií v prospech jej občanov – malých i veľkých. Matematika ako aj spontánne zdieľania pozitívna medzi ľuďmi fungujú.
Ako na to…
Spraviť z detí a mladých ľudí politickú prioritu samosprávy je prvý dôležitý krok, za ktorým však nasleduje veľmi dlhá cesta. Ale keďže ste na nej sprevádzaní deťmi a mladými ľuďmi, je to cesta tvorivá, veselá, dobrodružná, počas ktorej získate veľa bezprostredných uistení, že sa na ňu oplatilo vydať.
Metodika vytvárania Komunít priateľských deťom a mladým ľuďom nie je zložitá: Najskôr si zmapujete populáciu detí a mladých ľudí v samospráve ako aj aktérov (organizácií, inštitúcií, profesionálov), ktorí s deťmi a mladými ľuďmi pracujú resp. majú zabezpečenie podporného prostredia pre ich rozvoj vo svojej právomoci a kompetenciách. Následne sa samotných detí a mladých ľudí, ale aj ich rodičov, odborníkov a ďalších aktérov v samospráve pýtate na to, aké majú potreby a ako ich riešiť. Z analýzy získaných údajov vytvoríte stratégiu s konkrétnymi opatreniami a hor sa do implementácie. Teoreticky nič ťažké, prakticky veľa mravenčej práce. Aj preto hovoríme, že nejestvuje jednotný model pre všetky samosprávy. Každá má iné deti a mladých ľudí, podmienky, spolupracujúce organizácie a inštitúcie, možnosti i zdroje. A každá si musí prejsť svojou vlastnou cestou, pretože nielen výsledok, ale aj samotné angažovanie sa v procese je veľmi dôležité pre už spomínané zakorenenie sa v komunite a vôbec, aby to celé fungovalo.
Avšak, ukazuje sa, že mnohé potreby a riešenia v samosprávach, s ktorými v rámci nášho programu Komunita priateľská deťom a mladými ľuďom spolupracujeme, sa opakujú. Pre inšpiráciu predstavíme niektoré z nich.
Škola
Deti a mladí ľudia trávia veľkú časť dňa a života v škole. Preto sa chcú v tomto prostredí cítiť dobre. Chcú, aby sa k nim učitelia správali s rešpektom, vytvorili im stimulujúce prostredie na učenie – s množstvom aktivít, príkladov z reálneho života a nie stále prevládajúcim výkladom. Oceňujú, keď sú učitelia zároveň ľuďmi – zdieľajú sa s nimi a tak napomáhajú aj budovaniu ich charakteru a životných zručností. Pre stále sa vyvíjajúci organizmus detí a mladých ľudí je dôležitý pohyb, ktorý musí ustupovať sústredenému sedeniu pri učení. A práve pohyb pomáha lepšiemu sústredeniu. Preto deti a mladí ľudia oceňujú, keď majú možnosť aktívneho trávenia prestávok, kde sa môžu hýbať, skákať, hrať, ideálne vonku. Pozitívne vnímajú aj relaxačné kútiky, kde sa môžu stíšiť, pozbierať vnútornú energiu pred výkonom (napr. písomkou alebo odpoveďou) alebo ju znovu nadobudnúť po ňom.
Žiaľ, stretli sme sa aj s takými prípadmi, kedy deti a mladí ľudia mali počas prestávok zákaz vychádzania z tried. Učitelia boli strategicky rozmiestnení po chodbách a okrikovali deti, aby, ak nejdú na toaletu, zaliezli do triedy. Podobnosť s väzenským systémom nie je čisto náhodná – učitelia majú veľkú formálnu moc a ide o to, či ju budú voči deťom uplatňovať zhora nadol alebo horizontálne a rešpektujúco. Takáto skúsenosť detí a mladých ľudí formuje nielen aktuálnu klímu v škole, ale dáva im aj vzorce správania sa medzi sebou navzájom a v živote mimo múrov školy. Môžu sa tak naučiť, že každý je rovnocenný a dôležitý, no musíme sa spoločne dohodnúť, aby to vyhovovalo všetkým. Alebo sa môžu naučiť, že vždy je niekto, kto má prevahu a kto sa musí podriadiť. A potom z toho môžu byť a častokrát aj sú tenzie.
Deti a mladí ľudia sa chcú cítiť dobre aj vo fyzickom priestore školy. Kto z nás si nepamätá blikajúce a rôzne podivné zvuky vydávajúce neónky, medzery medzi jednotlivými kusmi linolea, o ktoré sa zachytávajú stoličky a dlhé váhanie, či zavítam na školskú toaletu alebo „vydržím“ až domov. Žiaľ, toto je ešte stále realita mnohých škôl na Slovensku. Prečo by sa aj deti a mladí ľudia nemali v škole po tejto stránke cítiť príjemne.
Niektoré školy si už uvedomujú, že svojim spôsobom sú centrom komunity a ich úlohou nie je len naliať deťom a mladým ľuďom do hlavy informácie. Po vyučovaní môžu deti a mladí ľudia tráviť čas v klubovni, ktorá nemá štruktúrované aktivity, len veľa možností byť spolu s kamarátmi – posedieť si, debatovať, hrať sa. Síce pod dozorom učiteľa či iného dospelého, ale ten sa snaží byť minimálne videný a byť tu pre nich skôr na požiadanie. Je to hlavne priestor samotných detí a mladých ľudí a ich aktivít. Taktiež aj školské dvory a ihriská sa v niektorých samosprávach po vyučovaní otvárajú nielen deťom a mladým ľuďom, ale celej komunite.
Voľný čas
Voľný čas je popri čase strávenom v rodine a škole najväčším priestorom pre deti a mladých ľudí. Ak v ňom majú dostatok príležitostí pre aktivity (organizované i neorganizované), majú zároveň veľa príležitostí rozvíjať svoje zručnosti aj osobnosť. Otázkou však je, koľko príležitostí a pre ktoré skupiny detí a mladých ľudí sú v samospráve reálne. Najmladším deťom a ich rodinám sa venujú materské a rodinné centrá. Mnoho detí vo veku, kedy navštevujú základnú školu, chodí do školského klubu detí (niekdajšej družiny) alebo centra voľného času, do základnej umeleckej školy alebo športového klubu. Veľa príležitostí poskytujú aj mimovládne organizácie, ktoré v tej – ktorej samospráve pôsobia. Potom sú tu rozličné ihriská a športoviská. Čím sú však deti a mladí ľudia starší, možností akoby ubúdalo.
Tínedžeri sa často sťažujú, že im chýba priestor pre nich. Ihriská sú pre malé deti, odkiaľ sú vyháňaní, pretože sa dospelí boja o bezpečnosť detí i hracích prvkov. Športové ihriská sú buď poznačené zubom času a nespĺňajú náležitosti, aby sa na nich dalo športovať alebo ak sú vynovené, sú obohnané plotom a zamknuté – slúžia len úzkej skupine obyvateľov, často oveľa viac dospelým než deťom a mladým ľuďom. A tak, keď sa pri mapovaní potrieb rozprávame s deťmi a mladými ľuďmi, vyčítavo sa nás pýtajú: „Kam máme ísť? – Po skončení vyučovania nás zo školy vyháňajú. Keď posedávame na lavičke v parku, sme zrazu problémová potulujúca sa mládež, hoci len sedíme a rozprávame sa. Na vysedávanie v podnikoch každý deň nemáme peniaze.“ Aj preto samosprávy v zahraničí a našťastie už aj na Slovensku zriaďujú centrá pre mladých ľudí s ponukou rôznych aktivít ako aj s klubovňou, kde si môžu deti a mladí ľudia organizovať aktivity sami.
Hra detí a mladých ľudí je významným prostriedkom ich správneho fyzického, psychického i sociálneho vývoja. Ako sa však mení spoločnosť, objavujú sa aj nové formy. Tak sa dnes môžeme stretnúť s parkourom, pump trackom, skateboardami, longboardami, kolobežkami atď. Dôležité je, aby dospelí vedeli o týchto nových trendoch a neprehlasovali ich hneď za výtržníctvo, no hľadali prostriedky a možnosti, ako vytvoriť bezpečné prostredie pre ich realizáciu. V jednej malej dedine na strede Slovenska sme sa streli s tým, že niektorí dospelí obyvatelia nad deťmi a mladými ľuďmi „zlomili palicu“ – hovorili nám, že súčasná generácia je iná ako tá ich, nechodia von, sedia pred obrazovkami televízorov, počítačov, mobilov. Neuvedomovali si však, že dedina im nedáva veľa príležitostí – po tom, čo sa v nej opravila cesta a spravil sa nový asfaltový koberec, deti a mladí ľudia sa na nej spontánne vyrojili. Lebo zrazu sa skutočne dalo bicyklovať, kolobežkovať, korčuľovať, skateboardovať, nebola to otrava ako za čias, keď miestni cestu nazývali „tankodróm“. Bola to veľmi cenná lekcia pre dospelých, že je dôležité, aké podmienky pre deti a mladých ľudí vytvoria.
Dôležitosť zapájania detí a mladých ľudí ukazujú aj iné príklady. V jednej samospráve zachytili súčasný trend workoutových outdoorových ihrísk a prvkov (cvičenie s vlastnou váhou tela vonku), takéto prvky zadovážili a osadili. Detí a mladých ľudí sa však nik nepýtal a prvky sa využívajú minimálne. Dôvody sú dva: Prvým je, že boli osadené do vnútrobloku obytného domu a tak sa tam deti a mladí ľudia hanbia chodiť, lebo majú pocit, že sa na nich neustále niekto pozerá ako cvičia, čo nechcú. Druhým je zlé osadenie niektorých prvkov – napríklad bradlá sú od seba príliš ďaleko a keď sa mladí ľudia rozpažia, nedosiahnu na ne. A pritom by nebolo treba veľa – len otvoriť diskusiu s deťmi a mladými ľuďmi, či niečo také chcú, kde by to bolo dobré umiestniť, aby sa tam cítili bezpečne a pohodlne, a ako to celé nakombinovať.
Verejné priestory
Deti a mladí ľudia sa chcú vo svojom meste či dedine cítiť príjemne a bezpečne. Veľmi oceňujú to, ak tieto sú plné zelene, trávy a stromov. Vnímajú problémy prehustenia dopravy a všade sa vyskytujúcich áut, ktoré vytláčajú všetkých občanov ako aj deti a mladých ľudí a ich priestor pre pohyb a hru. V septembri sa v blízkej Viedni konala celosvetová konferencia „Dieťa v meste“. Samosprávy z rôznych kútov sveta sa hrdo pýšili tým, ako sa im darí meniť parkoviská na parky a ihriská. Žiaľ, v súčasnosti takýto príklad na Slovensku ani nenájdeme. A nešlo iba o vyspelé bohaté krajiny, relatívne rovnako boli medzi nimi zastúpené aj tzv. rozvojové krajiny. Prednášajúca z Veľkej Británie veľmi pekne ilustrovala pokrivené myslenie, keď uviedla príklad, ako jej dospelí hovoria, že nechcú, aby sa deti hrali na ulici, lebo sa boja, že im poškodia autá. Na to zvykne reagovať, že ona sa viac bojí, že autá zrania deti. V Dánsku zas žiaci základnej školy hľadali možnosti ako do parku, ktorý v zásade predstavoval len trávnatú plochu, ktorú musíte prejsť, aby ste sa od obytných domov dostali k inštitúciám, priviesť život. Vytvorili vlastný koncept parku s vlastnými prvkami, ktoré aj s asistenciou dospelých postavili a teraz sa z čulého ruchu v parku tešia všetky generácie.
Nielen medzi dospelými, ale aj medzi deťmi sú obľúbené bicykle. Je to efektívny a zároveň zdravý spôsob dopravy. Na to je však potrebné vybudovať bezpečené cyklotrasy. Nielen namaľovať znaky bicykla na cestu, ktoré vlastne ani nik nerešpektuje. Opäť v zahraničí sa neboja v záujme cyklodopravy aj redukovať cestné pruhy. Veľmi nás potešilo, keď sme nedávno na Slovensku zaznamenali uvedenie do praxe kanadského Trottibusu – po slovensky asi najvýstižnejšie „Pešibusu“. Funguje ako MHD, len deti a mladí ľudia chodia spoločne pešo, sprevádzaní dospelými, ktorí ich medzi jednotlivými zastávkami bezpečne prevedú. Rodičia tak nemusia organizovať prepravu detí autom, zároveň vedia že v sprievode dospelých sú v bezpečí. Deti a mladí ľudia sa viac hýbu, rozprávajú, žijú zdravšie.
Deti a mladí ľudia sa chcú vo svojej komunite cítiť bezpečne aj za svetla aj za tmy. Požadujú fungujúce osvetlenie na všetkých uliciach a v parkoch. Niekoľkokrát sme sa stretli s tým, že keď najmä v zimných mesiacoch idú podvečer z krúžkov domov, je už tma. Niekde osvetlenie nefunguje, inde nie je vôbec. A tak im neostáva nič iné ako ísť inou, dlhšou trasou alebo neosvetlený úsek plní strachu prebehnúť čo najrýchlejšie. A opäť si to nevyžaduje veľa. Monitorovať či osvetlenie funguje, nechať sa previesť deťmi a mladými ľuďmi po dedine či meste tadiaľ, kadiaľ oni zvyknú chodiť a ak tam chýba osvetlenie, zabezpečiť ho. V Osle majú špeciálnu aplikáciu do mobilu pre deti a mladých ľudí, cez ktorú môžu nahlasovať, ak niečo podľa nich nefunguje alebo sa niekde v meste necítia bezpečne. Oddelenie mestského úradu, ktoré aplikáciu spravuje, má vlastný rozpočet – menšie opravy sa snaží promptne zrealizovať do 24 hodín, väčšie v priebehu najbližších týždňov podľa zložitosti. To, že to myslia s deťmi a mladými ľuďmi vážne dokazuje, že každý rok majú na tieto opravy v rozpočte samostatné peniaze a teda výhovorky typu „nedá sa, nie sú peniaze“ nie sú na mieste.
Aj na Slovensku už veľa vecí funguje, no mohlo by viac
Uviedli sme niekoľko, predovšetkým negatívnych prípadov. Našim cieľom však bolo poukázať, kde všade a ako môžu samosprávy na Slovensku myslieť na deti a mladých ľudí. Zisťovať ich potreby, spoločne hľadať riešenia a spoločne ich aj realizovať. Žiaľ, väčšina to nerobí a v tejto oblasti nás na Slovensku čaká ešte veľmi dlhá cesta. Zároveň sme radi, že aj na Slovensku jestvuje čoraz viac samospráv, ktoré s deťmi a mladými ľuďmi počítajú a sú pre nich partnermi v komunitnom rozvoji. Dokazuje to aj Ocenenie Komunita priateľská deťom a mladým ľuďom, ktoré Nadácia pre deti Slovenska spolu s partnermi KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a Združenie miest a obcí Slovenska udeľujeme. Na jar budúceho roku otvoríme už štvrtý ročník tohto ocenenia.
O pár dní nás čakajú komunálne voľby. Naše niekoľkoročné skúsenosti s programom Komunita priateľská deťom a mladým ľuďom ukazujú, že mestá a dediny na Slovensku môžu a vedia byť priateľské k deťom a mladým ľuďom, vyžaduje si to však odhodlaných jednotlivcov, ktorí sa spoja a motivujú aj ostatných. Či sa vo vedení samospráv najbližšie štyri roky vyskytnú, majú v rukách všetci voliči. Držme im, a najmä deťom a mladým ľuďom, palce. Nech sú tieto komunálne voľby aj voľbou pre deti a mladých ľudí!
Poznámka: Uvedený text sa nesnaží zasahovať do predvolebnej kampane, preto sme v jednotlivých príkladoch nespomínali konkrétne mestá a dediny, z ktorých pochádzajú pozitívne i negatívne príklady, s ktorými sme sa v našej práci v teréne stretli. Jeho cieľom je podnietiť voličov, aby sa pri rozhodovaní o tom, komu dajú v komunálnych voľbách svoj hlas, zamýšľali aj nad tým, ako veľmi jednotliví kandidáti myslia vo svojich programoch na deti a mladých ľudí a ako s nimi chcú v samospráve spolupracovať.
Program Komunity priateľské deťom a mladým ľuďom realizujeme v partnerstve a s finančnou podporou KOMUNÁLNA poisťovna, a.s. Vienna Insurance Group.
