Zuzana Ölvecká má 32 rokov. Pochádza z Nitry, kde aj žije. Voľný čas trávi rada v prírode, v lese, kde vždy načerpá novú energiu a upokojí svoju myseľ. To je jej najväčšia psychohygiena. Opäť sa venuje aj svojej vášni – jazdectvu na koni. Rada číta knihy s rôznorodou tematikou, ktorými si rozširuje obzor. Je jednou z dvadsiatich účastníkov nového grantového programu s názvom Škola inkluzionistov Nadácie pre deti Slovenska na podporu inklúzie.
Akú vysokú školu a kedy ste vyštudovali?
ZÖ: Vyštudovala som odbor pedagogika – vychovávateľstvo na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
Čo výberu tejto vysokej školy predchádzalo?
ZÖ: Vždy ma zaujímala oblasť pedagogiky. Bolo pre mňa veľmi dôležité orientovať sa na výchovu a vzdelávanie žiakov od ich začlenenia do školského systému, keďže mladá generácia je budúcnosťou štátu.
Ako hodnotíte štúdium na tejto škole?
ZÖ: Štúdium bolo veľmi rozsiahle v teoretickej rovine. V profesijnom rozvoji mi dala omnoho viac prax v danom odbore.
Kam ste šli pracovať po ukončení školy?
ZÖ: Ako čerstvá absolventka, dva mesiace po ukončení vysokoškolského štúdia, som začala pracovať v Detskom domove v Nitre.
Aké možnosti ste mali na výber?
ZÖ: S ukončeným vzdelaním a bez praxe som nemala v Nitre veľa možností, len zriedka to boli ponuky súvisiace s pedagogikou.
Prečo ste si vybrali prácu v detskom domove?
ZÖ: Vždy ma zaujímalo a fascinovalo rôznorodé zoskupenie detí, ktoré sa niečím vymykajú z bežného priemeru populácie.
S akými deťmi ste v detskom domove prichádzali do kontaktu?
ZÖ: Do kontaktu som prichádzala s rôznorodými deťmi so širokým spektrom špeciálnych potrieb, ktoré vyplývali z ich diagnóz a rodinnej anamnézy.
O aké zdravotne znevýhodnenia deti šlo?
ZÖ: Deti so špecifickými vývinovými poruchami učenia (dysgrafia, dyslexia, dyskalkúlia, dyspraxia), tiež s rôznymi telesnými postihnutiami (svalová dystrofia, DMO, nedoslýchavosť, Downov syndróm). Pracovala som aj s chlapcom, ktorý mal ťažký stupeň autizmu a bol nepočujúci, s deťmi s poruchami správania (ADHD, ADD), s mladistvými ľuďmi, ktorí v minulosti spáchali nejaký priestupok, alebo mali za sebou trestnú minulosť.
Ako ste túto prácu vnímali a čo pre vás znamenala?
ZÖ: Aj napriek náročnosti som veľmi vďačná práve za túto prácu, ktorá mi ako čerstvej absolventke rozšírila obzory týkajúce sa mojej profesie, kde mi v mnohých situáciách dávala možnosť spoznať samú seba a kde som sa naučila pracovať s rôznymi typmi osobností detí, a s ich rozsiahlymi špecifickými potrebami.
V čom bola táto práca náročná?
ZÖ: Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, nedostatok odborníkov, maximálne psychické nasadenie a obozretnosť (na skupine desiatich detí rôznej vekovej kategórie), výučba a voľba vhodného individuálneho prístupu pre všetkých desať školopovinných detí, kde osem z nich malo nejaké zdravotné znevýhodnenie, je pre jednu osobu po psychickej stránke veľmi náročné. Práca bola veľmi náročná, bez nedostatočnej, skoro žiadnej pozitívnej spätnej väzby.
Ako ste pracovali s deťmi s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami?
ZÖ: S každým dieťaťom bez rozdielu bolo a je potrebné pracovať individuálne, nakoľko každé dieťa je unikátna a jedinečná osobnosť s potenciálom a rôznymi potrebami. Nie je možné, aby sme tým istým výchovno-vzdelávacím prístupom a metódami vyťažili zo silných stránok a individuality každého dieťaťa maximum. Je potrebné prispôsobiť výchovno-vzdelávací prístup konkrétne pre každého žiaka a tým rozvíjať jeho silné stránky. V tomto náš súčasný školský systém zlyháva.
V čom ste museli prekonávať samú seba?
ZÖ: Myslím, že prekonávať sa z mojej strany nebolo potrebné. Skôr som sa naučila väčšej trpezlivosti.
Koľko deti ste mali na starosť?
ZÖ: V Skupine som mala desať detí.
Kedy a prečo ste prácu v detskom domove ukončili?
ZÖ: Postupná strata motivácie. Začala som pociťovať syndróm vyhorenia.
Kde momentálne pracujete?
ZÖ: Na Základnej škole v Ivanke pri Nitre.
Na akej pozícii?
ZÖ: Asistent pedagóga.
Akým žiakom sa venujete?
ZÖ: Prioritne sa venujem žiakovi s ADHD, dysgrafiou a strabizmom, ktorý navštevuje štvrtý ročník.
Vysvetlili by ste nám, čo je vašou náplňou práce asistenta pedagóga?
ZÖ: Náplňou práce je pomáhať žiakovi vo výchovno-vzdelávacom procese s úlohami, pri ktorých má problém s ich samostatným vypracovaním. Usmerňovať ho a pomáhať mu spracovávať emócie, zvládať záťažové situácie, rozvíjať u neho samostatnosť pri nadväzovaní sociálnych kontaktov. Všímať si jeho silné stránky a rozvíjať ich. Konzultovať s ostatnými pedagogickými a odbornými zamestnancami o spôsoboch jeho napredovania a podľa možností ich zaradiť do jeho individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu.
Aké atribúty musí človek spĺňať, aby sa tejto práci mohol venovať?
ZÖ: U mňa konkrétne bolo potrebné pedagogické vzdelanie, dôležitá je tiež odbornosť, chuť neustále sa vzdelávať, pracovať na sebe, vnútorná motivácia, vedieť zvládať krízové a napäté situácie v pokoji.
Čo vám osobne táto práca dáva?
ZÖ: Prináša mi pocit zadosťučinenia a spokojnosti, keď vidím u žiaka aj vďaka môjmu pôsobeniu progres.
S čím pomáhate iným deťom?
ZÖ: V prvom rade sa snažím žiakov viesť k samostatnosti. Pomáham im s vypracovávaním konkrétnych úloh, s ovládaním a spracovávaním emócií, svojim pôsobením sa snažím eliminovať negatívne prejavy.
Čo je podľa vás najdôležitejšie pri vzdelávaní detí s rôznym zdravotným znevýhodnením?
ZÖ: Prijať ich také, aké sú a rešpektovať to. Od toho sa odvíja všetko ostatné.
Na čo by sme v súvislosti s týmto vzdelávaním mali klásť v našej krajine ešte väčší dôraz?
ZÖ: Motivovať ľudí pracujúcich v školstve k celoživotnému vzdelávaniu aj v oblasti inklúzie, nakoľko v dnešnej dobe by malo byť nevyhnutnosťou neustále sa vzdelávať v tejto oblasti.
Ako to na vašej škole vyzerá? Mám na mysli vzťah zdravotne znevýhodnených žiakov s intaktnými. Všímate si predsudky?
ZÖ: Často sú predsudky otázkou dospelých. Pokiaľ deti vyrastajú odmala spolu v jednom kolektíve, nevnímajú až tak nejaké výrazné odlišnosti. Myslím si, že mať v triede žiakov s nejakým zdravotným znevýhodneným je prínosom pre všetkých, keďže aj týmto spôsobom sa u žiakov prirodzene rozvíja emocionálna inteligencia, ktorej zložkou je aj empatia.
V akom štádiu je u vás na škole implementovaná inklúzia?
ZÖ: Z môjho pohľadu je u nás na škole veľmi dobre rozvinutá.
Prihlásili ste sa do programu Škola inkluzionistov. V čom vidíte najväčší zmysel?
ZÖ: Zmysel vidím predovšetkým v kvalitnej spolupráci so zanietenými ľuďmi (regionálnou konzultantkou a odborníkmi) v problematike inklúzie, ktorí nám poskytujú poradenstvo. Tiež vidím zmysel zúčastňovania sa na vzdelávaní, kde si s ostatnými účastníkmi programu navzájom vymieňame skúsenosti.
Ako veľmi je pre vás vaša práca dôležitá?
ZÖ: Je skôr poslaním ako prácou, u mňa je veľmi dôležitá vnútorná spokojnosť, keď vidím, že žiak dosahuje veľmi dobré výsledky aj vďaka môjmu pôsobeniu.
Čo vás na Slovensku poburuje najviac, ak je reč o vzdelávaní deti so zdravotným vzdelávaním vôbec?
ZÖ: Nedostatok kvalifikovaných odborníkov na bežných školách pre deti so zdravotným znevýhodnením (asistenti pedagóga, špeciálni pedagógovia, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ…). Poburuje ma argumentácia pani ministerky, že na tak dôležitých ľudí nie je možné vyčleniť dostatok financií.
Čo by sa podľa vás mohlo/malo na vašej škole zlepšiť?
ZÖ: Naša škola je nastavená na dobrej úrovni, čo sa týka inklúzie. Prijala by som však ešte väčšiu chuť sa vzdelávať v tejto oblasti.
Ako plánujete vynaložiť s financiami z programu?
ZÖ: Ide nám skôr o odborné poradenstvo, financie sa však budeme snažiť využiť čo najefektívnejšie, či už formou absolvovania rôznych kurzov, terapií (canisterapia, hipoterapia), zakúpenia kompenzačných pomôcok, interaktívnych hier, atď.
Ako vnímate vzťah Slovensko vs. inklúzia v našej krajine?
ZÖ: Som rada, že sa malými krokmi snažíme dostať do povedomia ľudí pracujúcich na bežných školách aj otázku inklúzie. Mrzí ma, že zatiaľ, žiaľ, viac-menej iba v teoretickej rovine.
Ako sa podľa vás môžeme posunúť vpred?
ZÖ: Základom je, aby ľudia prijali inakosť u každého človeka, ako súčasť jeho osobnosti a akceptovali ju, nakoľko každý z nás je jedinečná bytosť bez rozdielu. Vyčlenením dostatku financií pre kvalifikovaných odborníkov a neustálym vzdelávaním ľudí pracujúcich v školstve (kurzy, školenia).
Autor: Zuzana Wagnerová
