Toto je Laura Lauffová. Má 18 rokov a pochádza z malej dedinky neďaleko Popradu. Študuje tam na 8-ročnom gymnáziu. Vo voľnom čase sa venuje výtvarnému umeniu a grafickému dizajnu. Baví ju aj fotiť. Má blízky vzťah k športu, streetdancu sa venovala šesť rokov. Vraví, že si vždy rada pozrie kvalitne natočený film alebo seriál. Považuje sa za komunikatívnu, veď s tými správnymi ľuďmi dokáže prekecať celé hodiny. Jej najbližší kamaráti by ju vraj opísali ako umelkyňu telom i dušou. Laura je zvedavá a vždy ochotná skúšať nové veci. Zrejme preto sa prihlásila do nášho programu Spojme hlavy pre mladých komunitných lídrov, v rámci ktorého teraz pracuje na vlastnom projekte KRESLIKA.
Na fotografii vľavo: Laura pri udeľovaní ceny od francúzskeho veľvyslanca na Slovensku, Pascala de Deunff. Na fotografii vpravo: Laura vo svojom živle, pri tvorbe. Zdroj fotografií: Archív Laury Lauffovej
Prečo si sa vlastne prihlásila do programu Spojme hlavy a kde si sa o ňom dopočula?
Do programu som sa prihlásila najmä zo zvedavosti. Prišlo mi to ako nevšedná príležitosť spoznať nových ľudí. Ak mám byť úprimná, na program Spojme hlavy som natrafila úplnou náhodou – cez internetovú reklamu. Zaujal ma koncept neformálneho vzdelávania a tak som odoslala svoju prihlášku. Samozrejme, bez vedomia rodičov či školy. Úplne na poslednú chvíľu. Hoci som vedela, že môj vopred premyslený umelecký projekt KRESLIKA má potenciál, nebrala som svoje prihlásenie sa do programu nejako extra vážne. Nemyslela som si totiž, že by ste spomedzi všetkých záujemcov z celého Slovenska vybrali mňa. Keď sa tak však stalo, uvedomila som si, koľko času budem musieť svojmu komunitnému projektu venovať. Istú dobu som váhala, či do toho vôbec ísť. No po troch spoločných víkendových školeniach a po viac ako pol roku trvania programu vám môžem s čistým svedomím povedať, že dať šancu tomuto programu bolo jedným z najlepších rozhodnutí, ktoré som za poslednú dobu urobila.
Ako hovoríš, od začiatku, už od prihlášky, si mala jasno v tom, o čom bude tvoj komunitný projekt. Secondhand papiernictvo sme tu ešte nemali. Môžeš v krátkosti vysvetliť, o čom je tvoj projekt?
Môj komunitný projekt sa volá KRESLIKA. Je to umelecký projekt charitatívneho charakteru zameraný na rozvíjanie kreativity u detí na školách. Poukazuje na to, že každé dieťa, odhliadnuc od finančnej situácie jeho rodiny, by malo mať prístup k umeleckým a kancelárskym potrebám. Projekt by mal tiež rozšíriť záujem detí o umenie, ukázať im dôležitosť kreativity a čiastočne im zabezpečiť základné materiály na tvorbu. Hlavnou myšlienkou môjho projektu je pomôcť s kreativitou deťom a mládeži v núdzi formou využitia vecí z druhej ruky. Zároveň takto vieme nevyužité pomôcky na vyučovanie alebo materiály na výtvarnú tvorbu zrecyklovať a v neposlednom rade chrániť životné prostredie. Mám v pláne nainštalovať vo vestibuloch dvoch popradských škôl skrinky s pomôckami z druhej ruky. Prístup ku skrinkám bude mať ktokoľvek zo žiakov aj učiteľov školy. Skrinky si bude môcť otvoriť každý sám, so zámerom vložiť do nich predmet, ktorý by chcel posunúť ďalej, alebo si, v prípade potreby, nejaký vziať. Súčasťou každej skrinky je aj zásuvka, do ktorej budú môcť žiaci a žiačky prispievať svojimi výtvarnými dielami. Tie budú neskôr použité na charitatívny účel. O tom sa však viac dozviete neskôr.
V akom štádiu je tvoj projekt teraz? Na čom aktuálne pracuješ?
V novembri som si spravila krátky prieskum formou dotazníka. V ňom som sa žiakov a žiačok rôznych vekových kategórii a ich rodičov pýtala, aký majú názor na veci z druhej ruky. Potom som si objednala a postavila dve priestranné skrinky. Aktuálne riešim ich vnútorné vybavenie. Chcem do skriniek vložiť úložné košíky, do ktorých si deti budú môcť odkladať kancelárske a iné pomôcky. Taktiež pracujem na infografikách k projektu a na celej vizuálnej identite KRESLIKY.
Prečo sú kreativita, umelecká tvorba a umenie ako také pre teba dôležité?
Umenie vnímam ako vyjadrenie svojich pocitov, nálad a myšlienok. Je akýmsi vizuálnym prejavom kreatívneho vnútra človeka. Umenie je pre mňa spôsob, vďaka ktorému viem uniknúť z každodenného stereotypu. Ponúka mi estetický zážitok, je pre mňa zdrojom inšpirácie a istou formou komunikácie. Umenie nie je pre mňa iba voľnočasovým koníčkom, považujem ho za súčasť svojej identity.
Ako sa tvoja umelecká tvorba rokmi vyvíja – čo maľuješ, s akými pomôckami pracuješ?
Tvorím už od útleho detstva. Som jedným z tých detí, ktoré si skracovali čakanie u doktora vymaľovávaním omaľovánok. Moja mamka vraví, že už ako deväťmesačná som kreslila vrany či slimáky všade, kde sa dalo. V galérii s diplomom v ruke som prvýkrát stála ako päťročná. Umenie som však začala brať vážnejšie až trochu neskôr. Keď som mala 15, prihlásila som sa na výtvarnú do ZUŠ-ky. Odvtedy sa môj štýl stále vyvíja, preto ho neviem úplne presne definovať. Som v štádiu experimentovania, stále hľadám svoje umelecké ja. Avšak pani učiteľka výtvarnej nazýva môj štýl Laurine ulízané pastelky. Farebné pastelky a ceruzky sú jednoznačne mojou silnou stránkou. Zbožňujem koláže a dobrou fixkou na alkoholovej báze nikdy nepohrdnem. Kvantum akrylových farieb skladujem v boxoch a z kartónu vám viem vyčarovať divy. Som tak trochu všestranná umelkyňa, ktorá sa nebojí výziev. Snažím sa neobmedzovať sa vo svojej tvorbe. Pre niekoho môže istý predmet predstavovať stratenú hodnotu, no vo mne evokuje skrytý potenciál. Vždy sa smejem, že umelci sú tak trochu divní ľudia. Ale to ma na nich, na nás, asi najviac fascinuje.
Je pre teba kreslenie, maľovanie – proste tvorba – formou terapie?
Tvorivé činnosti sú pre mňa arteterapiou. Pri takýchto aktivitách sa viem uvoľniť, vypnúť hlavu a prísť na iné myšlienky. Neexistuje lepšia kombinácia ako umenie, hudba od obľúbených interpretov a šálka dobrej kávy.
Dolieha na teba a na tvoju tvorbu to, čo sa okolo nás deje? Vojna na Ukrajine, pandémia, agresia vo verejnom aj v politickom priestore? Pretavuješ to do umenia?
Samozrejme, aktuálna situácia v politickom priestore na mňa veľmi dolieha. Hoci takých diel nemám veľa, v mojom portfóliu sa nájde aj pár politicky orientovaných obrázkov. Niektoré z nich poukazujú napríklad na vojnu, no medzi moje najobľúbenejšie diela z tejto kategórie patrí jednoznačne grafika o food waste.
Keď som ťa na tento rozhovor prvýkrát oslovila, poprosila som ťa, aby si pre nás vybrala dve-tri svoje diela, ktoré sú pre teba dôležité. Prečo si vybrala práve tieto tri?
V prvom rade, vybrať len tri obrázky nebolo pre mňa vôbec jednoduché. Ku každému svojmu dielu mám nejaký citový vzťah, no nakoniec som sa rozhodla pre tieto tri.
Prvým obrázkom je môj autoportrét s názvom Kúsok zo mňa. Artistʼs statement (výpoveď umelca, pozn. nadácie) k tomuto dielu znie takto: Z každej strany sme obklopení procesom vytvárania dokonalého imidžu a nasledujúceho demonštrovania identity. Internet nás sformoval do spoločnosti, ktorá sa naháňa za svojím „katalógovým ja“. Mladá generácia sa zdanlivo hrá na figuríny opantané perfekcionizmom, no v skutočnosti to spôsobuje len chaos a divočinu v hlave. Nevyberajme si skeptické zmýšľanie, keď máme aj iné možnosti. Nazdávame sa, že byť iným je čudné a neakceptovateľné. Zorientujme sa a neporovnávajme sa s reklamami. Každá tvoja kvalita je ako kúsok z puzzle. Mozaiku dokončíš, keď prestaneš pozerať na negatívnu bizarnosť iných ľudí. Nikto neurčuje kým môžeš a kým nemôžeš byť. Neboj sa ukázať kúsok zo seba. Kúsok z teba. Tu máš KÚSOK ZO MŇA.
Druhým dielom je kartónová 3D plastika s názvom Sinusoida bratstva. Dielo je spracovaním témy Slovensko v 20. storočí – vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi pred a po rozdelení spoločného štátu. Dielo zobrazuje Milana Rastislava Štefánika, Tomáša Garrigua Masaryka a Eduarda Beneša. Na toto dielo som obzvlášť hrdá, pretože mi zaňho bola udelená špeciálna cena od francúzskeho veľvyslanca na Slovensku. Táto 3D plastika bola vystavená v Zichyho paláci v Bratislave a neskôr bola premiestnená do Ústavu pamäti národa.
Tretí obrázok sa volá Anjel času. Je ukážkovým príkladom toho, že fantázií sa medze nekladú. Pri pohľade na neho neviete identifikovať, akou technikou bol vytvorený. Pripomína však starú fresku v kostole. Mám hlavu plnú nápadov, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť nezrealizovateľné, no mne sa vždy akýmsi spôsobom podaria pretransformovať do skutočnosti. Tento obrázok bol tri mesiace vystavený v Tatranskej galérii v Poprade.
Chceš sa umeniu venovať aj ďalej? Na vysokej škole, pracovne, napríklad s deťmi?
Umeniu sa chcem určite venovať aj v budúcnosti, nielen vo voľnom čase. Stále snívam svoj americký sen o štúdiu ďaleko v zahraničí. Som si však vedomá toho, že takéto školy sú finančne veľmi náročné, preto si plánujem podať prihlášky na umelecké vysoké školy aspoň do Česka. V budúcnosti by som sa chcela venovať pravdepodobne grafickému dizajnu. Prijímacie konanie a talentové skúšky na umeleckých vysokých školách sú veľmi zdĺhavé, no plne dúfam, že ich hravo zvládnem. Keď budem staršia a skúsenejšia, určite budem chcieť posunúť moje know-how aj ostatným ľuďom. Mať súkromný ateliér s kurzami alebo umeleckými workshopmi znie ako zaujímavý plán.
Vzdelávací program Spojme hlavy realizujeme v rámci projektu Mladí komunitní lídri. Projekt Mladí komunitní lídri je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
Projekt finančne podporila aj Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.
