Kiežby každý z nás videl na tom druhom to dobré. Bez ohľadu na to, čo nás rozdeľuje, hovorí komunitný líder Erik

Erik Jančík patrí do skupinky 28 mladých ľudí z 2. ročníka nášho programu Spojme hlavy na podporu mladých komunitných lídrov. Pochádza z obce Vysoká nad Kysucou, no práve študuje politológiu v Bratislave. V akom svete dnes podľa neho žijeme? Trápia ho zmeny klímy a aký projekt chystá vo Vysokej? Prečítajte si podnetný rozhovor s ním.

Mladý komunitný líder Erik Jančík z Vysokej nad Kysucou. Zdroj fotografie: Archív Erika Jančíka

V akom svete podľa teba dnes žijeme globálne? Smerujeme k lepšiemu alebo k horšiemu? 

Ak by som to mal zhodnotiť z celkového hľadiska, tak musím povedať, že sme ako spoločnosť nesmierne zlyhali. Žijeme v 21. storočí, ale aj tak stále existujú krajiny, ktoré trú biedu, ľudia, ktorí nemajú prístup k jedlu, pitnej vode, nemajú kde stráviť noc, nemajú prístup k základnej zdravotnej starostlivosti a do slova každý deň bojujú o svoje prežitie. Žijeme aj v dobe technologického pokroku a rozmachu digitálnych platforiem, čo však so sebou prináša ďalšiu hrozbu v podobe dezinformácií, ktoré nepodliehajú takmer žiadnym reguláciám a často majú fatálne následky pre veľkú časť spoločnosti. Napriek tomu všetkému mám dojem, že smerujeme k lepšiemu svetu. Do popredia sa konečne dostávajú témy, ktoré boli ešte pred pár rokmi tabu. Čoraz častejšie vidíme, že s iniciatívou riešiť problémy, ktoré nás v súčasnosti trápia, prichádzajú práve mladšie generácie. Ako príklad  by som rád uviedol aspoň Gretu Thunbergovú, ktorá si svojimi činmi a výrokmi o klimatickej kríze získala pozornosť a uznanie od viacerých svetových lídrov.

A v akom Slovensku dnes podľa teba žijeme?

Ak to zoberiem z časového hľadiska, tak žijeme v pomerne mladom Slovensku, a teda v pomerne mladej, ešte stále rozvíjajúcej sa demokracii, čo so sebou prináša aj určité nedostatky. Najviac ma trápi kultivovanosť prejavu, ktorá mi od Slovákov veľmi chýba a to predovšetkým na sociálnych sieťach. Neviem ako ostatní, ale keď si otvorím napríklad taký Facebook, tak tam dennodenne nájdem desiatky nadávok v komentároch, rôzne spôsoby vyhrážania sa aj zosmiešňovanie. O to viac ma mrzí, keď tie osoby poznám osobne a myslím si, že v reálnom živote by nad ničím podobným ani len neuvažovali. Prial by som si, aby každý jeden z nás videl na tom druhom predovšetkým to dobré bez ohľadu na to, čo nás rozdeľuje. Hrdý však som, a to najmä v kontexte pretrvávajúcej pandémie, na všetkých zdravotníkov, učiteľov a predavačov, ktorí nás cez tie najnáročnejšie chvíle dokázali previesť v ťažkých pracovných podmienkach, niekedy aj na úkor ich osobného života.

Ako vnímaš zmeny klímy, ktorým sa zrejme nevyhneme?

Osobne vnímam zmeny klímy veľmi negatívne. Neprekvapuje ma však, že veľká časť spoločnosti, a to aj tá slovenská, v nich neverí. V poslednom období sme totiž odvrátili pozornosť od toho, čo nám hovoria odborníci, vytvorili sme si vlastné názory, ktoré sme prevzali z pochybných stránok, alebo sme si ich vyformovali z výrokov politických predstaviteľov. V mojom okolí, najmä v poslednej dobe, si však začínam všímať miernu nespokojnosť s aktuálnou situáciou so životným prostredím. Zmena klímy síce nie je len o výrube stromov, ale keby ste tak ako my, čo pochádzame spod hôr, videli každý deň okolo vás „prefrčať“ desiatky nákladných áut plných čerstvo spílených stromov a na miestach, kde sme s rodinou chodievali na prechádzky, prípadne zbierať huby, videli teraz rúbanisko, tak by to aj vo vás, verte tomu, vyvolalo negatívne pocity.

Aj vo mne to, a to nepochádzam spod hôr, vyvoláva úzkosť a veľmi negatívne pocity. K prírode a k zeleným témam máš teda blízko. Chceš sa tomu v budúcnosti venovať aj aktívnejšie či dokonca profesionálnejšie?

Naozaj mám k prírode vybudovaný pomerne hlboký vzťah. Občas smerujem na kopce za športom, inokedy zas za oddychom a utriedením si myšlienok. Možno to vyznie neuveriteľne, ale zo svojich skúseností mám pocit, že aj ľudia sú v prírode iní, milší a otvorenejší. Možno práve preto v nej tak rád trávim čas. V poslednom období sa to začalo pretavovať aj do môjho bežného života. Začal som viac času venovať zeleným témam, všímať si, ako k nim pristupuje okolie a musím sa priznať, že v mnohých prípadoch to vo mne vyvolávalo aj hnev, sklamanie a pocit bezradnosti. Určite by som sa týmto témam chcel v budúcnosti venovať aktívnejšie, ale musím to upraviť na správnu mieru – pripútavať sa o stromy sa, zatiaľ, neplánujem. Myslím si, že správnou komunikáciou, a predovšetkým vzdelávaním, dokážeme ako spoločnosť v tomto smere urobiť omnoho viac.

Čo študuješ a kde sa vo svojom voľnom čase angažuješ ako dobrovoľník alebo ako aktivista?

Momentálne študujem politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a teda sledovanie politického diania na Slovensku, ale aj za jeho hranicami, je mojou každodennou vášňou. Zároveň pôsobím aj ako člen mládežníckej organizácie Mladí demokrati Slovensko, v ktorej sa snažíme ľudí informovať o aktuálnych politických témach. Vzťah k športu si zas budujem asi od mojich desiatich rokov, to mi ostalo doteraz. Síce už sám nehrávam, ale robím trénera dvom mládežníckym futbalovým družstvám u nás v dedine už približne tri roky. V tejto dobe poznačenej pandémiou, keď televízory, telefóny a počítače vo veľkom nahrádzajú kopačky, hokejky a tenisové rakety, je podľa môjho názoru veľmi dôležité nabádať deti k pohybu a ktorémukoľvek športu.

Mladý komunitný líder Erik Jančík s jedným zo svojich družstiev, kde pôsobí ako tréner. Zdroj fotografie: Archív Erika Jančíka

V prihláške do projektu Spojme hlavy si napísal, že chceš svojím projektom prispieť k tomu, aby bola dedina, z ktorej pochádzaš, lepším a bezpečnejším miesto pre život. Odkiaľ pochádzaš a čo by sme o tvojej dedine mali vedieť my z iných kútov Slovenska?

Pochádzam z dedinky, ktorá sa týči na severe Slovenska a na mape ju môžete prstom nájsť pod názvom Vysoká nad Kysucou. Hoci sa vám môže zdať, že ju dokážete prebehnúť čo len mihnutím oka, musím vás ubezpečiť, že zdanie naozaj klame. Vysoká nad Kysucou sa totiž hrdo hlási k svojej takmer 400-ročnej kopaničiarskej tradícii a s tým súvisí aj rozmiestnenie jej jednotlivých miestnych častí po okolitých svahoch, ktoré vrelo odporúčam navštíviť. Vo Vysokej, ako ju ja občas skrátene nazývam, sa rozhodne nebudete nudiť ani v prípade, ak ste veľkými fanúšikmi športu. Pre mnohých jej občanov je dlhodobou tradíciou stráviť nedeľu na tribúnach nášho futbalového ihriska, kde miestami môžete zažiť neopísateľnú fanúšikovskú atmosféru ako na niektorých štadiónoch v krajských mestách. Športu sa však môžete venovať aj na ďalších dvoch umelých ihriskách a čoskoro si budete môcť vybrať aj niektorú z dvoch telocviční. Okrem toho u nás nájdete aj historické miesto, ktoré poukazuje na hrôzy druhej svetovej vojny – Pamätník obetiam na Semeteši – ale aj pamätnú izbu astronauta Eugena Andrewa Cernana, ktorý Vysokú nad Kysucou počas svojho života navštívil nejedenkrát vzhľadom na to, že tam žili jeho predkovia.

Čo budeš v rámci svojho projektu v dedine robiť? Zapojíš do projektu aj spoluobčanov?

V rámci projektu budeme vo Vysokej budovať náučný chodník. Rád by som týmto projektom zotrel zaužívané stereotypy o tom, že keď je niečo náučné, tak to spravidla musí byť aj  nudné. Preto je naším primárnym cieľom to, aby jeho súčasťou boli aj rôzne praktické úlohy, ktoré dokážu osloviť aj mladšie generácie. Osobne dúfam v to, že sa nám podarí v niektorom úseku vybudovať aj prístrešok s posedením, kde by prípadní návštevníci chodníka mohli načerpať sily a opiecť si špekáčik alebo slaninu. Veľmi si prajem, aby si každý jeden občan Vysokej povedal, že je to náš spoločný projekt, s ktorým sa o pár mesiacov, po jeho ukončení, budeme hrdo chváliť a kde s radosťou strávime so svojou rodinou alebo priateľmi chvíľku zo svojho voľného času. A teda chcel by som, aby na ňom participovalo čo najviac z nás, Vysočanov a Vysočaniek. Vítaná je však každá pomoc a to aj z okolitých miest a obcí.

V prírode, kde to má rád. Aj so psím spoločníkom. Zdroj fotografie: Archív Erika Jančíka

Myslíš si, že naša spoločnosť potrebuje mladých komunitných lídrov, takých ako si ty či ostatní mladí ľudia zo Spojme hlavy?

Nemyslím si, že naša spoločnosť potrebuje ďalších mladých komunitných lídrov, pretože ona ich už má. Len im musíme dať príležitosť angažovať sa, príležitosť participovať na veciach verejných a predovšetkým ich musíme podporiť, aby svoje nápady a sny pretavili do reality. Veľmi ma prekvapilo, koľko ambicióznych ľudí z rôznych kútov Slovenska, s rôznymi príbehmi a s rôznymi nápadmi, sa stretlo v programe Spojme hlavy. Myslím si však, že to je len špička ľadovca a pod hladinou sa ukrývajú tisíce ďalších mladých komunitných lídrov, ktorí len čakajú na to, kým im niekto podá pomocnú ruku tak, ako ste ju podali vy nám.

Mohlo by vás zaujímať:

_________________________________________________________________________

Vzdelávací program Spojme hlavy realizujeme v rámci projektu Mladí komunitní lídri. Projekt Mladí komunitní lídri je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Projekt finančne podporila aj Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.