Študovať v zahraničí, vrátiť sa domov a budovať lepšie Slovensko. To chcú mladí komunitní lídri Aďa a Dominik

Adriana Straková a Dominik Štepianský patria do skupinky 28 mladých ľudí z 2. ročníka nášho programu Spojme hlavy na podporu mladých občianskych aktivistov. Obaja sú Bratislavčania, navyše v maturitnom ročníku. Čo im v Bratislave najviac chýba, ako vnímajú zmeny klímy a aký projekt chystajú pre komunitu, v ktorej žijú? Prečítajte si krátky rozhovor s nimi.

Zdroj fotografie: Z archívu Adi a Dominika

Kto ste, Adi a Dominik? Koľko máte rokov, kde študujete a čo máte radi?

Adriana: Som v maturitnom ročníku na 8-ročnom gymnáziu Tilgnerova 14 v Bratislave, mám 18 rokov a veľmi rada športujem. Venujem sa atletike, thajskému boxu, ale najviac obľubujem prechádzky so psom v prírode.

Dominik: Som zvedavý, pracovitý človek, ktorý si stále kladie nejaké otázky. Chcem pochopiť, ako svet a procesy okolo neho fungujú, aj nájsť efektívnejšie riešenia. Mám 19 rokov a rovnako ako Aďka študujem na Gymnáziu Tilgnerova, no ja som sa vydal bilingválnou cestou – väčšina mojich hodín je v anglickom jazyku. A čo mám rád? Takú klasiku – šport, najmä futbal, hudbu a dobré jedlo.

Viem o vás, že dobrovolničíte v organizácii Humánny pokrok. Naj jednej strane vám teda záleží na ľudskosti k iným živým tvorom a k prírode, na druhej strane na udržateľnosti. Ako sa tieto dve hodnoty prejavujú na vašom každodennom správaní, živote?

Dominik: Ak chceme niečo zmeniť, musíme začať od seba. V každodennom živote sa preto držím pravidla „menej je viac“. Tým sa čo najviac snažím strániť trendu, ktorým sa riadi naša spoločnosť – vlastniť čo najviac, pretože môžem. Jedným slovom konzumerizmus. Uvedomelá spotreba hlboko súvisí práve s udržateľnosťou, okrem iného nám pomáha šetriť odpadkový kôš, aj naše peňaženky. Dlhé roky minimalizujem konzúmaciu mäsa a v blízkej dobe plánujem prejsť úplne na plant-based, teda rastlinnú stravu. Domov kupujeme len drogériu označenú cruelty-free, teda netestovanú na zvieratách. Aj potraviny nakupujeme prevažne slovenského pôvodu, aby sme obmedzili svoju uhlíkovú stopu. Používame opakovane použiteľné nákupné tašky, celkovo sa snažíme vyhýbať plastovým obalom a triedime odpad.

Čo vám v dnešnej spoločnosti najviac chýba? Aké ideály táto spoločnosť vo vašich mladých očiach nespĺňa?

Dominik: Ľudskosť. Zdá sa mi, že ľudia dnes toto slovo chybne používajú ako synonymum pre slabosť. Hľadáme vo všetkom a v každom len to zlé, aj ten najmenší súcit a solidarita postupne miznú. Určitá úroveň „neľudskosti“ človeka postupne nakazí nenávisťou a cynizmom, až prestáva tolerovať každého trochu odlišného od seba samého.

Ako vnímate hrozbu zmien klímy, ktorým budeme čeliť čoraz viac, určite aj v našom hlavnom meste? Myslíte si, že ich zvrátime?

Adriana: Neviem s istotou povedať, či budeme schopní zvrátiť klimatickú krízu. Ak sa nezavedú dostatočné opatrenia, bude to ešte veľký problém pre ďalšie generácie. Keďže len my sme zodpovední za naše činy, ktoré ovplyvňujú našu budúcnosť, mali by sme sa správať k našej Zemi ohľaduplnejšie. Predsa len – máme ju iba jednu.

Zdroj fotografie: Z archívu Adi a Dominika

Vo svojich prihláškach do projektu Spojme hlavy ste obaja uviedli, že chcete zlepšiť život v našom meste. Máte pocit, že má vaša generácia dosť priestoru na participáciu pri tvorbe verejných priestorov a pri plánovaní, čo sa s naším mestom stane?

Dominik: Určite záleží na tom, z akého hľadiska sa na to pozrieme. Keď sa chce, tak sa dá. Poznám, dokonca aj osobne, veľa rovesníkov-aktivistov, ktorí už svojou činnosťou naozaj dosiahli pozoruhodné výsledky. Vybudovali si výborné meno aj slušnú autoritu. Jedného chalana, len o pár rokov staršieho odo mňa, dokonca zvolili za mestského poslanca. Bratislava je v tomto podľa mňa vyspelá – existuje tu viacero projektov, ktoré umožňujú mladým ľudom podieľať sa na budúcnosti mesta. Napriek tomu si však myslím, že väčšina mladých ľudí by na túto otázku odpovedala stručne –  NIE. Za tým možno hľadať veľa dôvodov, napríklad ignoranciu a nezáujem mladých, či slabšiu propagáciu a vzdelávanie o projektoch podobného typu.

Adriana: Ja si myslím, že mladým ľudom sa dostatočný priestor na zapojenie do plánovania, alebo do tvorby verejných priestorov, neposkytuje. Najväčší problém pritom vytvára neinformovanosť mladých ľudí. Väčšina našich rovesníkov nepozná žiadny projekt či organizáciu, kde by sa mohli angažovať a vyjadriť aj svoje nápady, ako zlepšiť naše mesto.

Čo vám v Bratislave najviac chýba? Jedna jediná kľúčová vec, ktorá by váš pocit zo života tu zlepšila. 

Dominik: Ihneď mi napadlo viacero námetov na zlepšenie. Napríklad inovácia dopravného správania. Tým nemám na mysli stavanie nových obchvatov, obrovských križovatiek, alebo, aspoň pre mňa, nereálneho metra. Pod dopravným správaním myslím správanie nás ľudí. Je naozaj potrebné chodiť všade autom? Krátka prechádzka, jazda na bicykli, verejná doprava – aj tak sa to dá! No ľudí najprv treba motivovať. Príklad si môžeme vziať z viacerých európskych metropol a konečne by sme mohli vybudovať komplexnejšiu infraštruktúru práve pre cyklistickú dopravu, aby sa ľudia v prvom rade na bicykel nebáli sadnúť. Ďalej mi napadá urbanizácia nerozvinutých oblastí či zanedbaných areálov, ktoré sú len pozostatkami dávno zabudnutých aktivít. Vyriešiť by to mohlo hneď viacero problémov – dostupnosť bývania či odstránenie environmentálnych záťaží, v neposlednom rade by to určite prispelo aj k celkovej estetike mesta. Vybudujme nábrežie. Na to, že rieka Dunaj je pre Bratislavu naozaj ikonická, akoby sme pozabudli na dobudovanie samotného nábrežia. Treba tam vytvoriť verejný priestor, nábrežie, ktoré bude reflektovať význam Bratislavy, ale aj ľudí žijúcich v nej. No otázka sa týkala jednej kľúčovej veci. Tou je pre mňa lepšia legislatíva či redukcia byrokracie. Rýchlejšie povoľovanie by spustilo reťazovú reakciu a v Bratislave by mohli, oveľa jednoduchšie, vznikať rôzne projekty, ktoré by môj pocit zo života tu mohli zlepšiť.

Adriana: Pre mňa sú kľúčové určite parky, ktoré by boli prispôsobené na prechádzky, ale aj na rôzne športové aktivity.

Zdroj fotografie: Z archívu Adi a Dominika

Aký komunitný problém budete v rámci svojho projektu v programe Spojme hlavy riešiť? Čo chystáte?

Dominik: Pôjde o celodennú akciu pre psíčkarov, ale, samozrejme, aj pre všetkých milovníkov zvierat či prírody. Rozmýšľame nad komplexnou akciou, ktorej súčasťou bude bohatý program, napríklad rôzne súťaže, edukačné stánky a besedy či workshopy. Celá akcia bude v duchu fundraisingu. Ľudia budú mať možnosť prispieť na dobrú vec – celý výťažok poputuje do útulkov. Vzdelávaním psíčkarov a možných budúcich majiteľov psov by sme chceli riešiť hneď viacero problémov – upozorniť na množenie psov a s ním súvisiaci inzertný biznis.

Aké máte plány, povedzme, na najbližších päť rokov? V akom odbore sa vidíte, čo robíte, ako vyzerá svet a naše mesto?

Adriana: Mojim snom je dostať sa na vysokú školu v Dánsku a stráviť tam najbližších päť až sedem rokov. Študovať by som chcela odbor Economics and Business Administration. Po dokončení štúdia sa určite plánujem vrátiť na Slovensko. Naša krajina sa postupne inovuje, avšak myslím si, že množstvo zelených plôch bude, bohužiaľ, zastavaných a okolo nás bude nakoniec ešte menej zelene.

Dominik: Päť rokov sa môže zdať ako dlhý čas, ale na nejaké drastickejšie zmeny je to stále málo. Bratislava pokračuje na doposiaľ celkom úspešnej ceste vyrovnať sa iným európskym hlavným mestám. A dúfam, že si konečne ujasní celkovú koncepciu a víziu, akým mestom vlastne chce byť. Ja si ju predstavujem ako veľmi kreatívnu, kultúrne orientovanú metropolu. Potenciál je tu obrovský. O svete okolo nás mám však, naopak, trošku skeptickejšiu predstavu. Snáď sa iba mýlim. Ľudstvo pokračuje v zanedbávaní už teraz kritických globálnych problémov a všetky riešenia naďalej ostávajú len vo forme prázdnych rečí a sľubov. Technologicky sa opäť posunieme ďalej, najväčší rozvoj vidím v ďalšom objavovaní vesmíru a využívaní obnoviteľných zdrojov energie. A kde vidím seba? Dúfajme, že v poslednom ročníku na vysokej škole, pravdepodobne niekde v zahraničí – v Dánsku alebo v Holandsku. Viac inklinujem k technickým smerom a teda k odborom stavebníctva, projektovému riadeniu stavieb a k architektúre. Premýšľam, že by som si popritom externe urobil ešte aj „short-degree“ v oblasti environmentalistiky. A potom sa už len vrátiť naspäť domov, využiť nadobudnuté poznatky v praxi a angažovať sa pri budovaní lepšieho Slovenska.

Mohlo by vás zaujímať:

_________________________________________________________________________

Vzdelávací program Spojme hlavy realizujeme v rámci projektu Mladí komunitní lídri. Projekt Mladí komunitní lídri je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.